Počas panovania aristokratického rodu Pálffyovcov prežíval Bratislavský hrad zlaté časy. Prenesieme vás do doby, keď ho obývala vznešená spoločnosť.
Zelené terasy, baroková záhrada aj samotná budova starobylého hradu nám pripomína doby, keď na Bratislavskom hrade panovala šľachta. Jedným z najvýznamnejších rodov boli určite Pálffyovci, ktorí sa spájajú s mnohými pamiatkami v celom Bratislavskom kraji.
Pre dejiny bratislavského regiónu bola významná osobnosť Mikuláša Pálffyho, ktorý sa v roku 1580 stal hlavným županom Bratislavskej stolice a kapitánom Bratislavského hradu, ku ktorému patrilo i veľké hradné panstvo. Za svoje zásluhy v boji proti Turkom bol kráľom v roku 1599 Mikuláš Pálffy vymenovaný za župana Bratislavskej stolice.
Dedične pre rod Pálffyovcov toto panstvo získal spolu so županským titulom Mikulášov syn Pavol Pálffy. Svojím testamentom zriadil z Bratislavského hradného panstva majetkový seniorát, čím rozhodol, že bude prechádzať vždy na najstaršieho člena rodu spolu s titulom grófa bratislavského. Od tých čias bol vždy vekovo najstarší člen pálffyovského rodu bratislavským grófom a disponoval právom užívať príjmy plynúce z tohto bohatého panstva.
Čo sa týka samotnej budovy hradu, významnú rekonštrukciu zažila po roku 1629 po nájazdoch tureckých vojst. Prebiehala v barokovom slohu a dohliadal na ňu Pavol Pálffy ako vtedajší dedičný kapitán hradu. Boli vymenené strechy, palác získal jedno podlažie navyše, pribudli tri vežičky, zjednotili sa fasády a upravil aj interiér. Opevnenie bolo posilnené výstavbou „Leopoldovho bastiónu“ – vstupnej brány.
Čo má spoločné erb Pálffyovcov s erbom Bratislavského kraja?
Pálffyovský erb tvorí modrý štít so zeleným trojvrším, spoza ktorého vyčnieva zlaté koleso a z neho vyrastá zlatý jeleň. Erb rodu Pálffyovcov ako dedičných a hlavných bratislavských županov sa stal i erbom Bratislavskej stolice. Do erbu sa dostalo ich štítové znamenie, ktoré sa používalo ako identifikačný znak územia. Táto tradícia sa premietla i do novovytvoreného erbu Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý vznikol v roku 2001. Náš kraj leží ako jediný zo slovenských vyšších územných celkov iba na území jednej historickej stolice, a preto je erb nečlenený a pozostáva iba z jedného erbového poľa.
Do znaku samosprávneho celku bolo pri tvorbe jeho erbu prevzaté znamenie z erbu historickej Bratislavskej stolice – nie však v pôvodnej podobe zhodnej so štítovým znamením Pálffyovcov. Na odlíšenie historického a novokonštituovaného erbu bolo zelené trojvršie v znaku Bratislavskej stolice nahradené zlatým zvlneným pruhom, ktorý symbolizuje toky riek Dunaj a Morava, ktoré sú prirodzenými hranicami kraja oddeľujúceho ho od Česka a Rakúska.
Druhým základným rozdielom je i skutočnosť, že zbroj jeleňa (teda parožie, kopytá a koleso) je strieborná, v pôvodnom stoličnom znaku bol jeleň v zhode s pálffyovskou predlohou celý zlatý vrátane zbroje. Primárne vychádza teda znak Bratislavského samosprávneho kraja z historického znaku Bratislavskej stolice, ktorý je totožný s rodovým znakom Pálffyovcov.
Autor: Mgr. Daniel Hupko
