Dom na zákazku Viliama Kohna navrhol významný slovenský avangardný medzinovojnový architekt Artúr Schlesinger (Szalatnai-Slatinský). Jeho dielo našlo odozvu nielen u nás ale aj v mnohých svetových odborných časopisoch.
Viliam Kohn vlastnil obchod s bicyklami, šijacími strojmi a inými mechanickými predmetmi pre domácnosť. Jeho obchod bol známy v celom meste aj okolí. Viliam Kohn, pôvodom z Maďarska, bol aj hlavným zástupcom jedného z lídrov na trhu v segmente šijacích strojov Pfaff.
Viliam Kohn zadal Arturovi Szalatnaiovi realizáciu svojho obchodu a rodinného domu v ostrom rohu Mickiewiczovej ulice a Ulice 29. augusta. Realizácia prebiehala v rokoch 1926 – 1927. Povrchová úprava domu je neomietnuté tehlové murivo červenej farby. Betónové pásy podčiarkujú jednoduchú líniu celého diela a zároveň umocňujú výtvarný zámer autora a funkčne zjednocujú rôznorodé okná. Dielo nesie charakteristiky modernej západnej (nemecko-holandskej) architektúry vo svojej jednoduchosti a v snahe odhaliť konštrukčnú podstatu stavby.
Na horných podlažiach sa nachádzali a stále nachádzajú bytové priestory. Spodné priestory slúžia ako obchodné priestory a za posledné roky sa v nich vystriedalo len zopár prevádzok. Za socializmu to bola predajňa bicyklov. Dlhé roky sme do rožného domu chodili kopírovať dokumenty a tlačiť diplomové práce. Aktuálne tam sídli Flace, prvý slovenský resell store.
Čo sa stalo s Viliamom Kohnom a jeho rodinou?
Keď sa v januári 1940 politický týždenník Gardista sťažoval na stále otvorené židovské podniky ako príklad uviedol aj obchod Viliama Kohna na Mickiewiczovej ulici. Nasledovala arizácia obchodu Konradom Greisselom. Viliam Kohn, jeho manželka Maria, najmenej sedem z ich desiatich detí a sedem vnukov zakončili svoje životy v Osvienčime a Buchenwalde. Na pochode smrti potom zomreli 25-ročná Dori Kohnová a jej 34-ročný brat Aladar Kohn, výrobca bicyklov, ktorý strávil viac ako tri roky vo viacerých pracovných táboroch.
Kto bol Artúr Schlesinger?
Narodil sa 11. februára 1891 v Slatine nad Bebravou v židovskej rodine roľníka Mórica Schlesingera a Berty, rod. Kellerman, mal dve sestry. Základnú školu absolvoval v Slatine nad Bebravou a v roku 1909 zmaturoval na reálnom gymnáziu v Žiline. V rokoch 1914 – 1918 a 1918 študoval architektúru na Vysokej technickej škole v Budapešti a prvýkrát si zmenil meno na Schlesinger-Szalatnai podľa miesta narodenia.
Počas 1. svetovej vojny bojoval na talianskom a francúzskom fronte, kde spoznáva tamojšiu architektúru. V roku 1920 sa usadil v Bratislave a v nemčine vydal knihu Architektonické formy bratislavských cintorínov. V roku 1923 podľa jeho návrhu zrealizovali v Bratislave ortodoxnú synagógu. V 20. rokoch 20. storočia prežíval v tvorbe najskôr kubistické, potom tehlové obdobie. V roku 1927 vydal knihu o svojej architektonickej tvorbe. V 30. rokoch sa špecializoval na kúpeľné stavby a vidiecke domy pre lekárov. V roku 1945 sa vyhol deportácii a na konci vojny sa skrýval pred nacistami v Bratislave. Po vojne vstúpil do komunistickej strany.
V rokoch 1948 – 1951 navrhol so sochárom Jozef Pospíšilom Pamätník SNP na Jankovom Vŕšku. V rokoch 1951 – 1957 navrhol renováciu kaštieľa v Diviakoch. V 50. rokoch pracoval na územných plánoch mnohých slovenských miest. Zomrel 10. novembra 1961 v Bratislave, kde je aj pochovaný.
Nárožný obytný dom V. Kohna patrí k jeho významný dielam.
Zdroj: Wikipedia
