Odovzdali sme Výročné ceny Samuela Zocha. Titul Historická osobnosť regiónu získal in memoriam slovenský lekár, univerzitný pedagóg a zakladajúci člen Slovenskej akadémie vied Ladislav Dérer.
Ceny výnimočným osobnostiam z nášho kraja udeľujeme každý rok. Aj tento sme vybrali 32 ľudí, ktorí svojou prácou alebo talentom robia naše životy lepšími. Už tretíkrát sme udelili aj titul Historická osobnosť regiónu. Po Eugenovi Suchoňovi a Vladimírovi Dzurillovi získal titul in memoriam Prof. MUDr. Ladislav Dérer.
Bol slovenský lekár internista a klinický fyziológ, univerzitný pedagóg a akademik. Okrem iného aj zakladajúci člen Slovenskej akadémie vied a člen Československej akadémie vied. Takisto bol zakladateľom vlastnej internistickej školy a patril medzi popredné osobnosti slovenskej a česko-slovenskej internej medicíny.
Historická osobnosť regiónu za rok 2019
VLADIMÍR DZURILLA
Titul Historická osobnosť regiónu za rok 2019 bola in memoriam udelená legendárnemu česko-slovenskému hokejovému brankárovi a trénerovi Vladimírovi Dzurillovi, jednému z najväčších brankárov hokejovej histórie. Cenu prevzala jeho manželka Zlatica Dzurillová.
Historická osobnosť regiónu za rok 2018
PROF. EUGEN SUCHOŇ
Eugen Suchoň (*1908, Pezinok – † 1993, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a hudobný teoretik. Položil základy modernej slovenskej hudby a je aj autorom slovenskej národnej opery. Ako jeden z prvých slovenských skladateľov prenikol na zahraničné koncertné pódiá a operné scény. Eugen Suchoň prežil celú svoju mladosť v Pezinku. Ako mladý študent hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine a nedeľné omše sprevádzal hrou na organe. Cestu do sveta otvorila Suchoňovi jeho Baladická suita. Dielo bolo uvedené v Drážďanoch, Berlíne, vo Viedni, v Rotterdame a mnohých ďalších európskych mestách. Eugen Suchoň je aj autorom 1. slovenskej národnej opery Krútňava. Počas svojho života vytvoril zhruba 100 hudobných diel.
Prof. MUDr. Ladislav Dérer (*11.12.1897 v Bratislave – †28.03.1960 v Bratislave)
Slovenský lekár internista a klinický fyziológ, univerzitný pedagóg a akademik. Založil vlastnú internistickú školu a patrí medzi popredné osobnosti slovenskej a česko-slovenskej internej medicíny. Tento rok je 60. výročie jeho úmrtia. Ladislav Dérer nastúpil na štúdium všeobecného lekárstva na LF Karlovej univerzity v Prahe, ktoré dokončil na LF UK, kde neskôr získal docentúru (1930), mimoriadnu (1937) a riadnu profesúru (1945) v odbore patológia a terapia chorôb vnútorných. V rokoch 1924 – 1931 pracoval na propedeutickej a v r. 1931 – 1939 na internej klinike LF UK. V r. 1929 – 1930 si rozširoval svoje poznatky z fyzikálnej chémie a biochémie na študijnom pobyte v Berlíne v Nemecku, v r. 1938 absolvoval študijnú cestu po klinikách v Sovietskom zväze. V r. 1939 – 1945 bol prednostom interného oddelenia nemocnice Robotníckej sociálnej poisťovne. Bol tiež členom Učenej spoločnosti Šafárikovej, ktorá v r. 1926 – 1939 pôsobila na pôde UK s cieľom podporovať a propagovať sústavný vedecký výskum Slovenska. Na protest proti fašistickému režimu Slovenského štátu v r. 1939 opustil univerzitu a zapojil sa do odboja, vrátane Slovenského národného povstania. Stal sa prednostom I. internej kliniky LF UK (1945 – 1956) a od r. 1953 bol súčasne vedúcim Katedry nemocničnej internej medicíny a Balneologického ústavu LF UK. V r. 1950 – 1951 zastával aj funkciu dekana LF UK. Stál tiež pri zrode SAV v roku 1953. Od r. 1956 pôsobil ako vedúci Laboratória klinickej fyziológie SAV a v r. 1957 sa stal vedúcim Ústavu experimentálnej medicíny SAV. V r. 1954 získal tiež členstvo v ČSAV. Je po ňom pomenovaná Ulica Ladislava Dérera v MČ BA- Nové Mesto a od roku 1970 nesie jeho meno Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica akademika Ladislava Dérera na Kramároch. Vo vstupnej hale nemocnice mu bola v tom roku osadená pamätná tabuľa s reliéfom. Od roku 1961 sa každoročne organizuje Memoriál akademika Dérera, resp. Dérerov memoriál, počas ktorého sa udeľuje Dérerova cena za prínos v oblasti internej medicíny. V r. 1949 získal Národnú cenu a v r. 1956 bol vyznamenaný medailou Jana Evangelistu Purkyně.
