Agentúra AKO vypracovala rozsiahly prieskum o očkovaní. Vyplýva z neho aj to, že častým dôvodom odmietania vakcíny je nedostatok informácií.
Očkovanie rozdeľuje spoločnosť. Prieskum má priniesť odpovede na otázky, ktoré stoja v ceste k vyššej zaočkovanosti Slovákov. Toto sú tie najvýznamnejšie.
Očkovaniu veria najmenej ľudia so základným vzdelaním a bez maturity
Celkovo z prieskumu vyplynulo, že za očkovanie je až 66 percent opýtaných. Najmenej zaočkovaných je podľa výsledkov v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Naopak najviac zaočkovaných ľudí žije v Bratislavskom kraji. Medzi dospelými obyvateľmi Slovenska je každý piaty (20,1%) výrazným odporcom očkovania. Každý desiaty dospelý človek (11,3%) je v otázke očkovania zatiaľ váhavý a nerozhodnutý. Zaočkovanosť stúpa so vzdelaním, vyplýva z prieskumu. Najmenej mu dôverujú ľudia so základným vzdelaním alebo stredným bez maturity.
„Každý piaty človek je odporcom očkovania. Každý desiaty je nerozhodnutý.“
Prieskum hodnotil aj postoj k očkovaniu v závislosti od sympatií k politickým stranám. Najviac zaočkovaných voličov alebo s úmyslom sa registrovať na očkovanie má mimoparlamentné Progresívne Slovensko (98%), ďalej strana SaS (92%) a KDH (91%). “Na chvoste sa nachádzajú strany, ktoré systematicky bojujú proti očkovaniu. Ich lídri hľadajú rôzne pseudodôvody, prečo by sa nedali zaočkovať a šíria rôzne bludy, aby si upevňovali svoju voličskú základňu. Je to veľmi krátkozraké,” zhodnotil bratislavský župan Juraj Droba.
Chýbajú odpovede na základné otázky
Z prieskumu vyplynulo, že najčastejšie dôvody, prečo sa ľudia v Bratislavskom kraji nechcú očkovať, sú:
- Takmer 60-tim percentám sa zdá, že vakcíny boli vyvinuté príliš rýchlo,
- 26 % sa obáva negatívnych vedľajších účinkov,
- takmer štvrtina sa nechce podvoliť tlaku politikov
- a 15 % si myslí, že zdraví ľudia vakcínu nepotrebujú.
„Mne z toho vyplýva, že zlyhala komunikácia zo strany štátu voči občanom. Nemajú odpovede na základné otázky a tak vzniká priestor na konšpirácie a strach. Pritom ide o ľudí v produktívnom veku, ktorých ľahko osloviť,“ reaguje župan Juraj Droba. „Na župe robíme naplno už od marca 2020 a neraz sme suplovali štát. Ochranné pomôcky, testovanie, očkovanie. Iba vo Veľkokapacitnom očkovacom centre sme podali vyše štvrť milióna vakcín! A aj teraz ideme pomôcť. Pripravujeme videá a diskusie, kde vaše otázky zodpovedia odborníci. Pretože dôveru v politikov ste mnohí, žiaľ, stratili.“
„Najviac zaočkovaných ľudí je v Bratislavskom kraji.“
Lotéria by presvedčila len necelé percento
Z výsledkov prieskumu sa zdá, že ponúkané benefity za očkovanie nebudú silným motivátorom pre tých, ktorí doteraz ešte nie sú zaočkovaní. V kategórii „nezaočkovaní respondenti“ až 48,9 percenta hovorí, že sa očkovať v žiadnom prípade nedajú, a to ani za odmenu. Ďalších 28,5 percenta opýtaných v skupine „nezaočkovaní“ hovorí, že sa dajú zaočkovať, ale nesúhlasia s odmeňovaním. Naopak, možnosť, že by nezaočkovaných presvedčila práve finančná odmena po zaočkovaní, si zvolilo 3,1 percenta. Nedávno spustená lotéria by podľa prieskumu presvedčila 0,9 percenta nezaočkovaných a vecný dar po zaočkovaní 0,5 percenta respondentov z kategórie nezaočkovaní.
Prieskum podporil regionálne opatrenia
Prieskum potvrdil, že viac slobody pre testovaných a očkovaných je správna cesta. S povinnou karanténou pre nezaočkovaných ľudí, ktorí sa vrátia zo zahraničia, súhlasia takmer dve tretiny (spolu 62,7% , z toho 42,7% úplne a 20,0% skôr áno). Situácia so zavádzaním obmedzení, ak sa v niektorom okrese zhorší epidemiologická situácia, by sa podľa polovice (50,9% ) opýtaných mala riešiť regionálnym lockdownom pre neočkovaných alebo neotestovaných. Do prevádzok by mohli vstupovať len zaočkovaní alebo negatívne testovaní. Takmer polovica (47,6%) opýtaných odporúča účasť na hromadných podujatiach len zaočkovaným, negatívne testovaným alebo po prekonaní.
