Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Jeho politickým cieľom bolo odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky.
Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945. Pred 78 rokmi sme sa postavili fašizmu a vybojovali si národnú hrdosť.
Do boja proti nacistom sa zapojilo okolo 60.000 vojakov a 12.000 partizánov. Na SNP sa aktívne zúčastnili príslušníci viac ako 30 národov a národností. Prvé boje prepukli v predpoludňajších hodinách 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky pod vedením majora Jozefa Dobrovodského rozhodli brániť mesto pred blížiacimi sa nemeckými jednotkami. Povstanie sa v krátkom čase rozšírilo na viac ako 30 vtedajších okresov s rozlohou takmer 20.000 štvorcových kilometrov, kde žilo približne 1,7 milióna obyvateľov. Napriek veľmi zložitej situácii sa povstalci dokázali brániť dva mesiace – do 27. októbra 1944, keď nemecké jednotky obsadili Banskú Bystricu. Tým sa fakticky skončil odpor povstaleckej armády ako organizovaného celku a preto sa rozhodlo o prechode povstalcov do hôr.
Partizánske velenie sústredené v Hlavnom štábe partizánskych oddielov sa snažilo, aby sa čo najviac partizánskych jednotiek dostalo z obkľúčenia do Veľkej Fatry, Nízkych Tatier či Slovenského Rudohoria a tam pokračovali v boji. V prvých mesiacoch roku 1945 boli partizánske skupiny takmer vo všetkých horských oblastiach nemeckou armádou kontrolovaného Slovenska.
Napriek značnej snahe nacistov eliminovať partizánske hnutie sa väčšina jednotiek dostala z obkľúčenia a unikala nemeckým vojenským a trestným jednotkám. Tie ale o to viac ostrie svojich represálií namierili na civilné obyvateľstvo spojené s masovým vraždením. Tak tomu bolo napríklad v Kremničke, kde zavraždili 747 civilistov a vo vápenke v Nemeckej, kde nacisti a ich domáci kolaboranti popravili asi 900 osôb.
Slovenské národné povstanie označil predseda BSK Juraj Droba za najsvetlejšiu stránku našej novodobej histórie. “Bolo prejavom vôle ľudí pridať sa na stranu spojencov. Slovenský národ sa dištancoval od nacizmu a fašizmu a prihlásil sa k myšlienkam demokracie a slobody pre všetkých občanov,” uviedol.
Aj Slovenské národné povstanie prispelo k víťazstvu v II. svetovej vojne. Išlo nám v ňom o život v slobode a právo na štátnu existenciu. Odkaz SNP je aj po takej dlhej dobe stále aktuálny. “Je potrebné chrániť tých, ktorí sú utláčaní a myslieť na to, že na život v slobode, ochranu ľudských práv a ľudskej dôstojnosti máme rovnaké právo všetci. Odkaz SNP čítam tak, že je nevyhnutné bojovať proti zlu a že existujú výnimočné okamihy, keď sa treba pustiť s vervou aj do vopred prehratých zápasov. Aby tí, čo prídu po nás, videli, že sila ľudského ducha a pravdy je väčšia, ako akákoľvek presila. Voči ľuďom, ktorí to dokážu, prechovávam obdiv, lebo si uvedomujem, aký som sám slabý a nedokonalý,” uviedol bratislavský župan.
S úctou spomíname na našich predkov-hrdinov. Vďaka nim tu dnes žijeme v slobodnej spoločnosti, kde väčšina z nás nepozná hrôzy vojny.
“Som hrdý na to, že máme na Slovensku dosť rodín, v ktorých bol aspoň jeden bojovník proti fašizmu. Zaslúžia si našu hlbokú úctu. Nikto z nás si dnes nevie predstaviť podmienky, v akých sa hrdo postavili voči teroru vediac, že s najväčšou pravdepodobnosťou zaplatia za svoje hrdinstvo životom,” dodal Juraj Droba.
Zdroj: TASR, www.upn.sk
