Učiteľské povolanie za posledné roky stratilo na atraktivite. Aj to spôsobilo, že v školstve chýbajú pedagogickí i nepedagogickí zamestnanci. Výnimkou nie je ani regionálne vzdelávanie, ktoré sa borí s množstvom ďalších akútnych problémov.
„Do vzdelávania sa investovať oplatí. Na župe postupnými krokmi zatraktívňujeme prostredie, zlepšujeme vybavenie a zvyšujeme kvalitu. Tých problémov je však viac a v rámci vlastného rozpočtu ich nevieme vyriešiť. Preto Bratislavský kraj potrebuje investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov,“ vyjadril sa Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja.
Medzi hlavné problémy regionálneho vzdelávania patrí akútny nedostatok kapacít a vysoký modernizačný dlh materských škôl. Pre zabezpečenie očakávanej miery zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov je potrebných vytvoriť 2300až 2500 nových miest. Rovnako je to aj v prípade základných škôl, kde chýba viacako 360 nových tried.240 v meste Bratislava, 79 v okrese Senec a 49 tried v okresoch Pezinok a Malacky.
V Bratislavskom kraji je zároveň najnižší podiel študentov na odbornom vzdelávaní a príprave, a to 69%, kým slovenský priemer je na úrovni 76%. Súvisí to aj s nedostatkom a absenciou moderných a dobre vybavených odborných učební. Zastaralé sú aj kuchyne, jedálne, telocvične, knižnice, ako aj športoviská v areáloch škôl.
Problémom je aj to, že sa nepodarilo dostatočne prepojiť vzdelávací systém s potrebami trhu práce. Výsledkom je, že iba 32% absolventov stredných škôl pracuje vo vyštudovanom odbore. A potom na trhu chýbajú odborní pracovníci. Zároveň nie je zabezpečené dostatočné prepájanie základných, stredných a vysokých škôl za účelom zabezpečenia kvalitného celoživotného vzdelávania.
„V neposlednom rade, problémom je aj nízka atraktivita učiteľského povolania. Učitelia starnú, odchádzajú do dôchodku a mladí sa tam nehrnú a radšej sa venujú inému zamestnaniu. V Bratislavskom kraji sú vysoké náklady na život a tak opúšťajú školské prostredie, pretože nemajú motiváciu. Problém chýbajúcich ľudských zdrojov v školstve sa tak neustále prehlbuje,“ vysvetľuje riaditeľka odboru školstva BSK Jana Zápalová.
„Jedným z riešení je rozšírenie a modernizácia kapacít materských a základných škôl a súvisiacej infraštruktúry so zavádzaním prvkov SMART školy. Išlo by o zelené, digitálne a inkluzívne školy s kvalitnými odbornými učebňami, s dostatočnou kapacitou kuchýň, jedální, telocviční a so školskými areálmi, ktoré by boli úplne otvorené a prístupné aj širokej verejnosti,“ konkretizuje Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK. Ďalej by bolo potrebné podporiť centrá odborného vzdelávania a prípravy a taktiež duálne vzdelávanie s cieľom vytvoriť prostredia pre kvalitné odborné vzdelávanie, ktoré rešpektuje trendy trhu práce a výzvy spojené s potrebami Priemyslu 4.0 ako napríklad robotizácia, automatizácia, digitalizácia.
Samozrejmosťou je aj vybudovanie komplexných kampusov stredných škôl, ktoré sú kľúčovým prepojením praxe a teoretického vzdelávania. Neslúžia len študentom, ale v rámci celoživotného vzdelávania aj podnikateľom a zamestnávateľom v danom sektore. Žiaci tu nájdu všetko pod jednou strechou alebo v jednom areáli – vzdelávanie, prax či voľnočasové aktivity. Ide o modernú infraštruktúru na princípe smart školy, kde je umiestnených viacero škôl s rovnakými a nadväzujúcimi odbormi tak, aby mohli spolu zdielať nielen infraštruktúru, ale aj ľudský kapitál. Bez eurofondov by tak nevznikol kampus pre vinohradnícku školu v Modre, bioenergetiky v Bernolákove ani zdravotnícky na Boroch či zdravotno-športový v Petržalke a naše „bohaté“ územie by tak vychovávalo študentov len teoreticky.
Zamerať by sa malo aj na realizovanie aktivít smerujúcich k prepájaniu základných škôl so strednými školami, stredných škôl s vysokými školami a so súkromným sektorom. To by v praxi uľahčilo komunikáciu, lepšie nastavenie odborov vzdelávania a ich zameraní podľa potrieb zamestnávateľov a trhu práce. Kraj má v pláne podporovať a rozvíjať aj špecializácie gymnázií či programy celoživotného vzdelávania.
„Žiadny zo spomínaných veľkých investičných projektov nevieme zrealizovať bez externých zdrojov. Preto sme požiadali Európsku komisiu, aby schválila presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji. Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja. Podporujeme preto predsedu vlády Eduarda Hegera a podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú vo vyjednávaniach s Európskou komisiou a komisárskou Elisou Ferreire o 10-percentnom transfere a flexibilite pre BSK v novom programovom období,“ uzavrel Juraj Droba.
