Regionálny rozvoj, eurofondy, budovanie aktívnych partnerstiev, ale aj vojna na Ukrajine, pandémia či klimatická kríza. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba spolu s ďalšími hosťami diskutoval v Novej Cvernovke o budúcnosti kraja.
Aký je stav našich miest a regiónu? Dobehli sme už európske mestá a regióny?
Aktuálne sa posudzuje vyspelosť miest a regiónov podľa výšky HDP. Bratislavský kraj podľa tohto ukazovateľa patrí medzi najrozvinutejšie regióny v rámci Európskej únie. Hospodársky rast však nie je všetko. Podľa indexu sociálneho rozvoja je Bratislavský kraj až na 126. mieste v rámci regiónov EÚ. Na papieri sme síce bohatý región, v skutočnosti nás trápi množstvo problémov, ktoré sú typické pre tzv. metropolitné regióny.
Čo si pod tým máme predstaviť?
V Bratislavskom kraji pribudne každý rok priemerne 8-tisíc nových obyvateľov. Z toho vyplýva zvýšený tlak na dopravnú infraštruktúru, čo má taktiež vplyv na zhoršovanie kvality životného prostredia, ako sú emisie, zvyšujúca sa hlučnosť a prašnosť. Rast obyvateľstva následne spôsobuje tlak na infraštruktúru kanalizácií a odpadového hospodárstva. V neposlednom rade sa stretávame s chýbajúcimi miestami v materských a na základných školách. Je potrebné riešiť aj nedostatočné kapacity a nevhodnú štruktúru zariadení sociálnych služieb a nízku dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
V hlavnom meste sú príjmy vyššie ako v iných regiónoch Slovenska. No aká je kvalita života obyvateľov? Žijú si naozaj lepšie?
Napriek relatívne vysokým priemerným príjmom v rámci kraja sa stretávame s javom tzv. pracujúcej chudoby. V kraji máme trikrát nedostupnejšie bývanie v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska. V sektore služieb verejnej sféry sú nastavené nedostatočne vysoké platy zamestnancov, pre ktoré majú títo zamestnanci nedostupné viaceré služby a vymoženosti metropolitných regiónov. Ďalej zvyšujúci sa počet ľudí na hranici vylúčenia zo spoločnosti, ako sú ľudia bez domova, obete násilia, drogovo závislí či zdravotne znevýhodnení. Patria sem aj nízkopríjmoví zamestnanci, tzv. pracujúca chudoba, a zamestnanci vzdelávacích a sociálnych služieb sú vo vzťahu k vylúčeniu zo spoločnosti ďalšou rizikovou skupinou.
Čo s tým? Existujú nejaké riešenia?
Trendom posledných rokov je znižovanie počtu cieľov a efektívnejšie nastavenie rozvoja smerom k zvyšovaniu konkurencieschopnosti Európskej únie. Dôraz sa kladie na inovácie a SMART riešenia s cieľom zvyšovania efektivity. Znižovanie energetickej náročnosti a zvyšovanie energetickej efektívnosti jednak vo vzťahu k ochrane životného prostredia, ale hlavne vo vzťahu k znižovaniu spotreby surovín – fosílnych palív. Zvyšovanie kvality a efektivity dopravy, no a silný dôraz sa kladie na „sociálnejšiu Európu“ – zvyšovanie dostupnosti a skvalitňovanie sociálnych a zdravotníckych služieb.
Bratislavská župa prijala strategický dokument, ktorý prináša odpovede na mnohé problémy…
V roku 2021 župa schválila Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja kraja na roky 2021 – 2027 s výhľadom do roku 2030. Išlo o dvojročný proces tvorby dokumentu v úzkej kooperácii so všetkými partnermi na území kraja. Ide o doteraz najlepší strategický dokument kraja, ktorý definuje problémy, potreby a riešenia, a pritom sa neobmedzuje na kompetencie kraja, je robený v synergiách komplexne v rámci jednotlivých sektorov.
O aké sektory ide?
Doprava, životné prostredie, školstvo, sociálne a zdravotné služby.
Poďme si jednotlivé sektory konkretizovať. Čo trápi župu v oblasti dopravy?
V doprave je aktuálne nevhodný pomer medzi individuálnou automobilovou dopravou a verejnou osobnou dopravou, a to 73 : 27 v neprospech verejnej dopravy. Až 60 % vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu a na celkovom množstve emisií vyprodukovaných automobilovou dopravou v SR sa BSK podieľa 40 %. Dôležitá je aj potreba zvyšovania atraktivity verejnej osobnej dopravy.
Pri životnom prostredí je vytváraný extrémny tlak na infraštruktúru kanalizácií a odpadového hospodárstva. Kde vidíte riešenie?
V rámci kraja máme veľké množstvo neodkanalizovaných alebo čiastočne neodkanalizovaných obcí, na ktorých území sa nachádzajú zdroje pitnej vody. Bratislavský kraj je kraj s najvyššou produkciou odpadu a druhou najnižšou mierou recyklácie. Navyše existujúcim skládkam sa pomaly končí životnosť. Je potrebné odkanalizovať všetky obce v rámci kraja a vyriešiť problém odpadového hospodárstva zvyšovaním recyklácie odpadu.
Stredné školy začala župa modernizovať. Akú máte víziu do budúcnosti?
Tu sa budeme venovať vytváraniu centier, ktoré budú prepájať stredné školy s malými a so strednými podnikateľmi či s univerzitami – stredoškolské kampusy.
Obyvatelia kraja sa často sťažujú na nedostupnosť zdravotných služieb. Čím je to spôsobené?
Ich nedostupnosť je spôsobená jednak nedostatočnými kapacitami týchto služieb, ale aj nedostatkom zamestnancov v týchto službách. Máme veľmi vysoký podiel obvodných lekárov v dôchodkovom veku. Je nevyhnutné budovať kapacity, podporovať vznik vybraných ambulancií v miestach s nízkou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a v neposlednom rade investovať do ľudského kapitálu v tejto oblasti.
Dosť často župa konštatuje, že bez eurofondov veľké projekty nevyrieši. Podarilo sa niečo „vybaviť“ v Bruseli?
V rámci programového obdobia 2021 – 2027 je pre verejný sektor v Bratislavskom kraji vyčlenená alokácia na úrovni približne 500 miliónov eur. To je výsledok našej intenzívnej práce v Bruseli. Z pohľadu rozvoja kraja sú preto európske štrukturálne a investičné fondy stále nevyhnutnosť, takéto nastavenie však nie je správne a plne si to uvedomujeme. Riešenie môže byť v daňovej reforme, možnosť samosprávy nastavovať vlastné dane.
Vráťme sa na chvíľu k pandémii. Dva roky sužoval Slovensko, ale aj celý svet nový koronavírus. Ako veľmi ovplyvnila pandémia fungovanie župy?
Naše rozhodnutia z prvých týždňov pandémie sa stali vzorom pre zvyšok Slovenska. Na jar 2021 sme spustili najväčšie a najmodernejšie očkovacie centrum na Slovensku a za celý čas jeho fungovania sme podali viac ako 350-tisíc vakcín. Bratislavský kraj má aj vďaka tomu spomedzi ostatných krajov najvyššiu mieru zaočkovania. Pandémia potvrdila význam a dôležitú úlohu samospráv a z úradníkov sa stali hrdinovia.
Poďme k téme kultúry. Nová Cvernovka je projekt, ktorý vznikol aj vďaka Bratislavskému samosprávnemu kraju. Ako sa zrodil tento nápad?
V roku 2016 ešte nikto neuvažoval o systematickej podpore kreatívneho priemyslu, ale Bratislavský kraj poskytol útočisko a priestor na ďalší rozvoj v budove bývalej chemickej školy na Račianskej 78. Aj naďalej vytvárame podmienky na fungovanie Novej Cvernovky a doslova vychádzame v ústrety ich požiadavkám.
Ako konkrétne?
Príkladom je priestor TELOcvičňa, teda centrum performatívneho a fyzického divadla, kde dávame priestor segmentu súčasného tanca a performatívneho umenia, ktoré nemá v celom kraji podmienky na nacvičovanie, rezidencie či vzdelávanie. Hlavným cieľom tohto projektu je poskytnúť v priestoroch bývalej telocvične v budove Novej Cvernovky kreatívne zázemie umeleckým subjektom na poli súčasného tanca a pohybového divadla tvoriacim na území kraja. Svojím zameraním na súčasný tanec je tento priestor jediný svojho druhu na Slovensku. Zastrešuje aktivity takmer 30 domácich umelcov rôznych generácií. Teší ma, že umelci aj takouto formou prepájajú kultúru v kraji s medzinárodnou umeleckou scénou. Hoci nejde o divadelný priestor v pravom zmysle slova, v bývalej telocvični sa už uskutočnili aj verejné vystúpenia umelcov.
Čo býva najväčšou prekážkou pri budovaní aktívnych partnerstiev?
Povedal by som, že legislatíva, a to konkrétne právne formy zriaďovaných organizácií, ako sú rozpočtové a príspevkové organizácie, a rovnako právne formy nezriaďovaných organizácií, čiže neziskové organizácie, občianske združenia, nadácie či eseročky. Každá forma je determinovaná v rámci kompetencií, ale aj finančných podmienok fungovania. Úrad nemôže priamo financovať inštitúciu, ktorú nezriadil, na to používa transparentný nástroj – dotačnú schému. Výška dotácií je však limitovaná a nezohľadňuje všetky požiadavky sektora, rovnako ani limity „narábania“ s majetkom samosprávy vo vzťahu k nájomcom z radov občianskej spoločnosti.
Aké výzvy pre naše mesto a región prináša klimatická kríza?
Čoraz častejšie spomínaná klimatická kríza, respektíve negatívne dôsledky zmeny klímy pociťuje aj v našom regióne každý obyvateľ. Či už ide o extrémne sucho, častejšie záplavy, alebo celkovo extrémne výkyvy počasia. Snažíme sa zmierňovať tieto výkyvy rôznymi opatreniami, či už v strategickej rovine obstaraním Katalógu adaptačných zmien na dôsledky zmeny klímy v BSK, revitalizáciou krajiny s ohľadom na dôsledky klimatickej zmeny v BSK, Akčným plánom na ochranu lesov v BSK, alebo budovaním zelených striech na budovách BSK. Finančne a odborne podporujeme zelené aktivity v rámci celého kraja, ktoré zmierňujú negatívne vplyvy zmeny klímy cez BRDS. Znižujeme populáciu komárov pri Morave počas záplav a podobne. Počasie a príroda nám až postupne budú odhaľovať všetky výzvy, na ktoré sa snažíme pripraviť a preventívnymi aktivitami zmierňovať následné pôsobenie dôsledkov klimatickej zmeny. Čo sa týka klimatickej krízy, vidíme budúcnosť aj vo vzdelávaní a v práci s mladšou generáciou, lebo vždy treba začať od seba a len uvedomelí občania, ktorí sa starajú o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí, dokážu vyvinúť tlak, aby sa veci menili k lepšiemu.
V posledných mesiacoch k nám prišiel veľký počet utečencov z Ukrajiny. Slovensko i Bratislava preukázali taktiež nevídanú mieru solidarity. Čo nám táto skúsenosť ponúka?
Pomáhať sme začali od prvého dňa a obdivujem najmä jednotlivcov, ktorí ľudí z Ukrajiny pozývali do svojich domovov alebo im dávali jedlo, šatstvo a peniaze. No dnes sa čoraz viac z nás pýta: Je to udržateľné? Ako župan cítim, že po obrovskej vlne solidarity a empatie sa v kraji začína dvíhať aj vlna nevôle. Nie s pomocou ako takou, ale s niektorými konkrétnymi spôsobmi.
Ako to myslíte?
Musíme si priznať, že pomáhať nie je jednoduché. A nie je to pre každého. Nechápte ma zle, je obdivuhodné, keď jednotlivci podávajú pomocnú ruku, a veľmi si ich za to vážim. No je tiež v poriadku nahlas povedať, že tie miesta v škôlkach a na základných školách chýbajú aj nám. Aj lieky, vyšetrenia, operácie. Aj bývanie. Že sami by sme potrebovali pomoc. Že naši malí a strední podnikatelia plačú a ekonomika krváca. Že po pandémii sme smutní a všetci máme kopec problémov. Veľká chuť pomáhať, ktorú v sebe máme, je krásna. Ale je to udržateľné? Šetrime si sily. Pretože ak sa vyčerpáme, nezvládneme prvé problémy. Napríklad kriminalitu. Prvý kriminálny čin, ktorý spácha Ukrajinec, vyvolá vášne. Alebo choroby. Na hraniciach nebol čas na testy či očkovania, na zdravotné prehliadky. Alebo len také drobnosti, že niekomu pomôžete nájsť prácu a on do zamestnania nenastúpi. Nevieme si predstaviť, aké traumy si títo ľudia nesú. Buďme tolerantní.
Je budúcnosťou nášho mesta migrácia a integrácia cudzincov?
Čo sa týka integrácie, tak sčasti áno, zrkadlí sa v tom aj naša budúcnosť, ale musia byť jasne rozdelené priority pre ľudí žijúcich v meste a cudzincov, ktorí sú tu z rôznych dôvodov a ktorých sa snažíme integrovať do našej spoločnosti. A zase je to iba o vzájomnom pochopení a komunikácii, aby si bežní ľudia nemysleli, že sa pomáha len Ukrajincom a ľuďom, ktorí sa nemajú možno tak dobre ako my. Budúcnosť mesta a územia vidíme v rozvoji cestovného ruchu a zároveň v komforte pre vlastných obyvateľov, ktorí momentálne aj pod vplyvom migračnej krízy akoby sa dostávali na druhé miesto v poradí. Musíme nájsť zdravú mieru v starostlivosti o migrantov a vlastných obyvateľov, ktorí platia dane a očakávajú adekvátne služby. Sociálna a zdravotnícka oblasť, doprava, vzdelávanie, školské kampusy. Treba investovať viac finančných prostriedkov do vzdelania mladých ľudí, bez toho sa nepohneme ďalej. A rovnako aj do kultúry, tá ruka v ruke so vzdelávaním formuje vyspelého človeka v tom najzákladnejšom zmysle.
Čo župa urobila pre odídencov z Ukrajiny?
Vytvorili sme miesta a triedy na našich župných školách. Aktuálne v nich máme približne 200 študentov. Uvoľnili sme ubytovacie kapacity v našich internátoch a znevýhodnených občanov Ukrajiny umiestňujeme do župných domovov sociálnych služieb. Otvorili sme epidemiologickú ambulanciu a obvodnú ambulanciu pre dospelých Ukrajincov. Našu webovú stránku BratislavskyKraj.sk pravidelne zásobujeme aktuálnymi informáciami v ukrajinskom jazyku a vytvorili sme tam aj katalóg pracovných príležitostí.
Pozrite si video z diskusie:
