Povedať niekomu, kto chce poznať Tvoje pocity a chce byť pri Tebe vo chvíľach, keď Ti je ťažko, je prvým krokom k tomu, ako to zvládnuť. Je úplne normálne, že nevieš, ako túto tému otvoriť a ako o tom všetkom začať rozprávať.
Môžeš to skúsiť napríklad takto:
Povedz presne to, čo hovoríš sám/sama sebe, čo sa Ti preháňa hlavou. Pokojne predtým, ako sa niekomu zveríš, začni tým, že v poslednom období Ti hlavou bežia takéto myšlienky alebo plány. Ak potrebuješ od blízkych niečo konkrétne, napr. aby Ťa motivovali k spoločným aktivitám, aby sa Ťa pýtali na to, ako Ti je, či na niečo iné, povedz im aj o tom.
· Ak máš pri sebe niekoho, komu dôveruješ, povedz mu konkrétne, ako ťažko Ti je a nad čím práve uvažuješ. Vysvetli mu to čo najkonkrétnejšie, lebo z vety typu: „Je mi zle a už to nemôžem vydržať…“ nebude presne vedieť, aké náročné to pre Teba teraz je, a keď niečo podobné sám/sama nezažil/a, nebude si to vedieť ani predstaviť.
· Je úplne OK, ak o tom v danej chvíli nechceš hovoriť, ale zároveň to potrebuješ dať zo seba von. Môžeš to vyskúšať napríklad tak, že to napíšeš na papier či do správy vtedy, keď si fyzicky s daným človekom, a ďalší rozhovor bude potom jednoduchší. Ak by Tvoj/a blízky/a potreboval/a chvíľku času na to, kým zareaguje, dopraj mu ho/jej. Ak sa budeš cítiť lepšie, keď si budeš s blízkym či blízkou písať, prípadne volať „na diaľku“, pokojne to urob. Napíš o tom, ako Ti je, správu, e-mail alebo nahraj hlasovú správu.
Ak momentálne nemáš vo svojom okolí nikoho, komu by si mohol/mohla dôverovať, napíš na niesomok@ipcko.sk.
JE OK, AK NIE SI OK. POMOC EXISTUJE: KLIKNI SEM
