Práca z domu tzv. homeoffice. Jedni ho milujú, iní zatracujú. Niekomu vyhovuje, inému zase nie. Práca z domu môže byť na prvý pohľad výhodná a pohodlná, ale má aj svoje proti. Na to, ako predísť úskaliam a zdravotným problémom, ktoré môže takáto práca priniesť, sme sa pozreli spoločne so všeobecnou lekárkou Ivetou Plšekovou.
Homeoffice áno alebo nie?
Sú ľudia, ktorí pracujú celý život z domu a vedia, že keď pracujú z domu musia si v prvom rade rozdeliť čas na pracovný a na osobné voľno. V aktuálnej situácii veľa ľudí zostalo doma a musia si presne rozdeliť čas na to, aby vedeli, kedy budú pracovať, kedy sa budú venovať sebe a svojej rodine. Je to veľmi dôležité. Mnohí ľudia totiž zostanú doma a zrazu majú nabúraný svoj stereotyp. Ráno nevstanú tak ako by mali, celý deň zostanú v pyžame a podobne. Je to zlé – pre našu psychiku pre nás biorytmus aj výkonnosť..
Ako to zvládnuť čo najlepšie?
Dôležité je si naplánovať deň, teda to čo a kedy chceme v daný deň robiť. Mať čas venovať sa práci a striktne oddeliť prácu od voľného času. Tak ako keď chodíme do práce. Ráno vstaneme, oblečiem sa, vyvetráme poriadne, ak máme čas doprajeme si aj rozcvičku, ktorú bežne, keď sa ponáhľame do práce nestíhame. Venujme aj svojmu zdraviu istý čas. Pretože ak niekto potom 7 a viac hodín sedí za počítačom, za stolom, trpia jeho oči, chrbtica. Mnohí tí, čo pracujú veľa s počítačom poznajú tzv. syndróm karpálneho tunela, to je napr. ochorenie, ktoré nás môže postihnúť aj keď robíme homeoffice. Ak robíme pomerne veľa za PC alebo pracovným stolom, sme zhrbení, máme sklonenú hlavu, vtedy trpí naša krčná chrbtica a ramená, treba ich odľahčiť napr. cvičením, alebo sa ponaťahovať. Netreba pracovať stále v kuse, ale robiť si aj pauzu. Jednoducho na 15 minút zmeniť činnosť. V nej sa najesť, napiť, prípadne ísť vyniesť smeti, či si vyjsť pár schodov v dome či bytovke. Hneď sa budete cítiť lepšie. Pretože mnohí ľudia môžu mať aj ponorkovú chorobu. Od jemných prejavov istej letargie, depresie, úzkosti, a na to je najlepší liek vybehnúť von. Aj v tomto čase, keď máme karanténu, je fajn nájsť si čas a venovať sa aj svojim koníčkom, alebo svojej rodine a ísť s nimi na prechádzku do lesa, alebo si ísť von zabehať, zacvičiť si v prírode.
Je niečo, čo by sme počas homeoffice nemali robiť?
Alfou a omegou je nepracovať večer. Ľudia, ktorí začnú večer pracovať, riešiť pracovné úlohy a posielať maily, tak s tými úlohami potom aj idú spať. Mozog je preťažený a nedovolí nám oddýchnuť si a mať pokojný spánok. Preto potom niektorí ľudia trpia nespavosťou alebo sa často budia, a vstávajú s pocitom únavy. A to má potom následky v ďalšom dni, lebo sa cítia unavení. Tí, ktorí obyčajne nepracujú večer by určite nemali meniť svoj biorytmus a nemali by pracovné veci riešiť večer. Aby mohli v pokoji zaspať a tie pracovné veci ich nebudili zo spánku.
Treba režimu, kedy pracujeme z domu prispôsobiť aj životosprávu?
Určite áno. Tým, že sú ľudia doma, menej sa pohybujú, nemali by jesť príliš kalorické jedlá. Práve takéto jedlá nám zaťažujú organizmus. Je to kalorická bomba a potom tieto kalorické a mastné jedlá spomaľujú náš imunitný systém. V našej krvi aj v našich slizniciach pôsobia takzvané biele krvinky. Tie musia byť rýchle, pohyblivé. A práve ťažkými jedlami a bez dostatočného pohybu, sú biele krvinky spomalené a postupne obaľované tukom, ktorý im robí bariéru. Preto radšej jesť ľahšie jedlá a možno častejšie menšie porcie. Nezabudnúť na pitný režim. Aj v takomto domácom režime je dostatočný prísun tekutín veľmi dôležitý. Kľudne si dajte do mobilu pripomienku „Napi sa“ alebo majte vždy pohár, fľašu pri počítači. Pite najmä vodu, číre nápoje, ale môžeme si aj odšťavovať čerstvú zeleninu a ovocie ako smootie. Máme na to viac času ako keď chodíme do práce. Keď máme deti, môžeme ich do tejto aktivity zapojiť a môže sa to napríklad stať ich doména. Takže aj stravovacie aktivity môžu utužiť rodinné vzťahy.
Stretávate sa aj v oblasti stravovania s nejakým zlozvykom?
Určite najdôležitejšou vecou je, že tam, kde pracujeme, tak za tým stolom nejeme. V žiadnom prípade nejeme, keď pracujeme. Ale vyhradíme si na to vždy čas a aj priestor. Je to tiež istý spôsob psychohygieny. A nepojedáme stále rôzne sladkosti a chipsy.
Ako je to s vitamínmi v tomto období. Treba, aby sme zvýšili ich príjem? Čo odporúčate?
V tomto období môžeme zvýšiť príjem vitamínov. Napríklad vitamín C, D, výborný je imunoglukán z hlivy ústricovej, ale osvedčené sú aj staré vitamínové bomby ako cesnak, cibuľa. Ešte stále rastie medvedí cesnak, čiže aj ten vieme pekne zakomponovať do jedál a obohatiť si našu stravu. Aj keď sme doma, nesmieme zabúdať, že rovnako platia všetky poučenia ako keď chodíme von. Dostatočne si umývať ruky, tvár. Samozrejme, keď ruky viac umývame, musíme ich aj viac krémovať, aby sa pokožka zbytočne nevysušovala.
Ešte by som rada pripomenula jednu vec, na ktorú ľudia často zabúdajú. Ak máme príznaky jarného prechladnutia, nádchy alebo sme alergici, je dôležité okrem umývania zubov aj vykloktanie hrdla. Pretože práve na slizniciach hrdla sa zachytávajú alergény. Preto k tomu klasickému umytiu zubov pripojiť aj vykloktanie a ak prekonáme akúkoľvek virózu či prechladnutie, tak nezabudnúť si vymeniť zubnú kefku, lebo aj na nej sa zachytávajú bacily.
Máte aj nejaké prípady v aktuálnom období nosenia rúšok práve spôsobené rúškami?
Áno, napríklad ekzém, vyrážky, zápal spojiviek. Rúško netreba nosiť dlhšie ako 3 hodiny. Alergici zase nesmú zabudnúť užívať lieky na alergiu. Niekedy je za týmito príznakmi materiál, z ktorého je rúško vyrobené, pozor aj na pracie prostriedky. V prípade väčších nálezov je dobré kontaktovať svojho lekára.
