Ako rôzne mestá reagujú na koronavírus?

725

Po takmer roku protipandemických opatrení, ktorých koniec je stále v nedohľadne, je jasné, že mestá a samosprávy na celom svete vyjdú zo súčasnej pandémie značne transformované. Priority zlepšovania verejného priestoru sa počas pandémie menia. Väčší dôraz sa dáva na cyklokoridory, alebo peší presun. Peší dosah sa stal kľúčovým najmä lockdowne, z dlhodobého hľadiska aj podľa nášho Manuálu verejných priestorov je dôležité do mestského plánovania začleniť princíp mesta krátkych vzdialeností. Ide o tvorbu kompaktného mesta, ktoré zaručí dostupnú vzdialenosť medzi bývaním a základnými mestskými funkciami i verejnými priestormi.

Rôzne mestá začali prvé provizórne zmeny, v Berlíne alebo v Budapešti boli vytvorené dočasné cyklotrasy, v Amsterdame reštaurácie umožnili vyzdvihnutie objednávok na bicykli.

Amsterdam – vyzdvihnutie jedla v reštaurácii
Berlín vytvoril dočasné cyklotrasy, ktoré majú povzbudiť ľudí, aby využívali cyklodopravu počas pandémie.

Prispôsobovanie sa pandémiám v meste nie je ojedinelý úkaz súčasnosti. Najznámejším príkladom vplyvu pandémie na mestá je reakcia lokálnej samosprávy v Londýne počas 19. storočia, kedy rastúce obavy zo znečistenia a nedostatočnej hygieny viedli k zavedeniu moderného systému kanalizácie a k otvoreniu prvých verejných parkov.

V Budapešti vznikli dočasné cyklotrasy, ktoré možno ostanú natrvalo.

Ako koronavírus ovplyvnil rôzne mestá?

Súčasná pandémia v mnohých ohľadoch urýchlila transformácie mestského prostredia týmto smerom, keďže potreba trávenia času v kvalitnom verejnom priestore sa za posledné mesiace stala viditeľnou hodnotovou prioritou pre všetky vrstvy obyvateľstva. Presun spoločenského, kultúrneho, politického a ekonomického života do verejného priestoru je jednou z najviac viditeľných zmien a výziev v správe miest a obcí po celom svete. Príkladmi sú iniciatívy, ktoré sprístupnili inak verejnosti neprístupné priestranstvá, alebo prispôsobili verejné priestory pre vyšší užívateľský komfort.

Mesto Vilnius napríklad zakázalo prístup áut do niekoľkých lokalít mesta, aby sa vytvorilo viac priestoru pre chodcov a dodržiavanie predpisových vzdialeností, kým mestá ako Miláno, Atény či Bogota premenili cesty na cyklokoridory a rozšírili chodníky, ako prevenciu preplnenosti vo verejnom priestore.

Je však naivné predpokladať, že podobné pozitívne kroky budú automaticky prijaté ako nový štandard po skončení pandémie, keď sa ekonomická a spoločenská aktivita vráti do „normálu“. Reálne nevieme, koľké zo zmien v našich životoch budú trvalé a naopak, v čom sa vrátime do pred-pandemických čias. Zo skúsenosti s pandémiou však už vieme, že naše mestá nie sú dostatočne odolné a pripravené na zvládnutie kríz a ich nepredvídateľných dopadov. Od toho by sa mal odvíjať náš prístup k mestotvorbe.

Zdroj:  Metropolitný inštitút Bratislavy https://mib.sk/

Viac na: Pandémie menili mestá od nepamäti. Čaká nás nová transformácia – mib