Bratislavské legendy: Čertovský snem

499
Foto: Adam Kováč
Foto: Adam Kováč

Táto povesť z pera Márie Ďuríčkovej rozpráva príbeh o tom, ako si bratislavský čert zháňal červené súkno na slávnostnú mantilu na čertovský snem.

Bratislavský čert si raz v noci pred dverami našiel pozvánku na čertovský snem. Je to veľká udalosť, kde sa stretnú čerti z celého sveta, povedia si, čo je nové a zabávajú sa, ako to len čerti vedia. Povinné oblečenie na tento snem je červená mantila. Ale tá čertova už mala najlepšie časy za sebou, bola chatrná, miestami deravá a vedel, že takto sa na sneme ukázať nemôže. Obliekol sa preto za poľovníka a šiel do mesta zháňať červené súkno na novú.

Všetci obchodníci mu však povedali, že všetko súkno skúpili kráľovskí skupovači. Chystala sa totiž korunovácia a pri tejto príležitosti mala byť celá Bratislava zahalená do kráľovskej červenej farby. Čert sa vybral až do Viedne, Budína, Ostrihomu a Trnavy a všade bolo vypredané. Posledný predavač mu však poradil, aby si počkal, kým prejde korunovačný sprievod a potom si kúsok súkna uchmatol.

Zahmlená Bratislava. Pri tejto fotografii si ľahko predstavíte, ako staré mestské legendy ožívajú a ulice brázdia nadprirodzené bytosti. Foto: Adam Kováč

V deň korunovácie čerta zobudila streľba z kanónov. Vyzrel z okna a videl ulice, budovy aj rínky obtiahnuté červeným súknom. Okrem súkna však bolo mesto plné aj ľudí, ani jablko by pomedzi nich neprepadlo. Nevedel sa medzi nimi prepchať a ľudia mu nadávali, že ak chcel byť blízko, mal prísť o polnoci, ako oni. Podarilo sa mu však doplaziť až dopredu. Slávnostný korunovačný sprievod bol skutočne krásny a videl ho úplne zblízka.

Bol však nekonečne dlhý a nemal konca kraja. Keď však prešiel posledný člen sprievodu, vojaci sa rozostúpili a uvoľnili ľuďom cestu k súknu. V tej sekunde sa však na súkno vrhli úplne všetci! Čert bol však rýchly a ostrým rohom si poriadny kus odrezal. Zrazu mu však niekto polovicu odtrhol a z tej mu vzápätí odtrhli ďalší. V rukách mu zostali len franforce. Čert sa veľmi nahneval a bežal k Dunaju, aby sa v ňom schladil. Keď vychádzal na breh, nebo ožiaril veľkolepý ohňostroj.

V tej chvíli do čerta opäť vstúpila zlosť, fúkol do jednej rakety a tá sa obrátila a zabodla nosom presne do centra mesta, vypukla panika, veľký požiar a veľa budov vtedy zhorelo.. A to bolo čertova pomsta Bratislavčanom, že mu nedopriali červené súkno a na snem musel ísť v starej, deravej mantile.

Zdroj: Mária Ďuríčková, Dunajské povesti