V Čataji si v sobotu 16. mája 2026 pripomenuli 100 rokov folklórnej tradície. Celodenné podujatie spojilo históriu, kroje, hudbu, tanec aj spomienky na generácie ľudí, ktoré udržiavali tradície obce živé počas celého storočia. Návštevníci si mohli pozrieť krojovaný sprievod, remeselné dielne, folklórne vystúpenia domácich aj zahraničných súborov a večerný galaprogram, ktorý vyvrcholil ľudovou veselicou. Oslavy zároveň pripomenuli mimoriadne bohatú históriu čatajského folklóru – od prvého zdokumentovaného vystúpenia až po dnešnú obnovenú činnosť Folklórnej skupiny Tulipán Čataj.
Podujatie sa konalo pod záštitou predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, ktorý vo svojom príhovore zdôraznil význam folklóru ako súčasti slovenskej identity a kultúrnej kontinuity. „Folklór je ako niť, ktorá nás spája od najstarších období až po dnešok. Páči sa mi, že napriek tomu, že je tradičný a historický, dokáže byť aj dnes prirodzene blízky mladým ľuďom. Je dobré vidieť, že folklór stále žije a dokáže byť moderný aj cool,“ uviedol Juraj Droba.
Na oslavách vystúpil aj rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Maximilián Strémy, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol význam tradícií v modernej spoločnosti a prepojenie kultúry s akademickým prostredím. „Moderná spoločnosť ani akademický svet nemôžu rásť bez pevných koreňov vlastnej identity. Práve v dnešnej dobe nadobúdajú tradície ešte väčší význam,“ povedal Maximilián Strémy.
Oslavy storočnice priniesli kroje, hudbu aj živé tradície
„Storočnica folklóru v Čataji je pre nás veľkou udalosťou, ale aj záväzkom. Je to príležitosť poďakovať sa generáciám ľudí, ktorí tradície udržiavali a odovzdávali ďalej. Zároveň chceme ukázať, že folklór má svoje miesto aj dnes a dokáže spájať ľudí naprieč generáciami,“ uviedol Drahoslav Hauskrecht, predseda občianskeho združenia Folklórna skupina Tulipán Čataj.
Program osláv sa začal v areáli dolnej školy slávnostným otvorením za účasti detí zo základnej umeleckej školy, dychovej hudby Šarfianka, ľudovej hudby Farkašovci a speváckej skupiny bývalých folkloristov. Súčasťou bola aj výstava dobových fotografií mapujúca históriu čatajského folklóru.
Následne sa obcou presunul krojovaný sprievod „Všetci do kroja“, ktorý spojil domácich folkloristov, hostí aj návštevníkov. Pred kultúrnym domom pokračoval bohatý sprievodný program s vystúpeniami domácich aj hosťujúcich súborov. Predstavili sa Folklórny súbor Čífer, Slnečnica, Folklórny súbor Mladosť zo Šenkvíc, zahraniční hostia z chorvátskeho mesta Ploče, deti zo Základnej školy s materskou školou v Čataji a domáci folkloristi z FS Tulipán Čataj.
Folklórny súbor Mladosť zo Šenkvíc patrí medzi známe regionálne súbory, ktoré sa dlhodobo venujú uchovávaniu tradícií malokarpatského regiónu a šenkvického nárečia. Večerného galaprogramu sa zúčastnil aj Folklórny súbor Technik, ktorý pôsobí pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave od roku 1953 a patrí medzi najstaršie vysokoškolské folklórne telesá na Slovensku.
Súčasťou osláv boli aj remeselné trhy a ukážky tradičných zručností – výroba krojov, hrnčiarstvo, drotárstvo, zdobenie medovníkov, vyšívanie či pečenie praclíkov. Návštevníci si mohli vychutnať regionálne špeciality, degustáciu vína aj program pre deti vrátane dreveného kolotoča a hier. Večer vyvrcholil galaprogramom v kultúrnom dome a následnou ľudovou veselicou.
Projektová manažérka podujatia Hana Banová zdôraznila silný komunitný rozmer osláv a prepojenie minulosti so súčasnosťou. „Najväčším víťazstvom folklóru je, že spája – starých rodičov s vnúčatami, minulosť s budúcnosťou a človeka s jeho koreňmi,“ povedala.
História čatajského folklóru
Významnú časť osláv tvorilo aj pripomenutie bohatej histórie čatajského folklóru. Tradičná ľudová kultúra mala v Čataji svoje pevné miesto už od 17. storočia. Obec bola známa charakteristickým ornamentom, výšivkami a krojmi s typickým tulipánovým motívom a výraznou rumelkovou farbou. Čatajské výšivky sa dostávali aj na domáce a zahraničné výstavy.
Za prvé doložené organizované krojované vystúpenie sa považuje rok 1919, keď obec vítala francúzsko-taliansku diplomaticko-vojenskú delegáciu kontrolujúcu novú československo-maďarskú hranicu. Obyvatelia sa zhromaždili v slávnostných krojoch a práve táto udalosť sa stala symbolickým začiatkom organizovaného folklóru v Čataji.
Prelomovým momentom bola Národopisná slávnosť v Piešťanoch v roku 1926, kam obec pozval významný fotograf a etnograf Karol Plicka. Čataj tam predstavil svadobnú scénu a tanečné pásmo so šiestimi tancami. Napriek nepriaznivému počasiu zaznamenala skupina veľký úspech – získala prvé miesto za úpravu hlavy nevesty a publikum si tanec vyžiadalo opakovať až trikrát.
Nasledovali vystúpenia v Prahe pri oslavách desiateho výročia Československa, v Turčianskom Svätom Martine, Piešťanoch či Modre. V 30. rokoch vznikla aj známa Čatajská beseda, ktorá zostala súčasťou repertoáru na celé desaťročia.
Po druhej svetovej vojne sa tradície udržiavali najmä prostredníctvom miestnych učiteľov a žien, ktoré vyšívali kroje a organizovali folklórne podujatia. Silnú obnovu priniesli 70. a 80. roky, keď sa Čataj pravidelne predstavoval na festivaloch vo Východnej, Myjave či Strážnici a folklór sa stal prirodzenou súčasťou komunitného života obce.
Po období útlmu prišla nová etapa v roku 2018, keď sa folklórny život v obci opäť obnovil. Vznikla obnovená Folklórna skupina Tulipán Čataj, ktorá dnes spája staršie aj mladšie generácie a pokračuje v tradícii, ktorá sa v obci zachovala celé jedno storočie.
Foto: Michal Feik
