Dýchať čistý vzduch a žiť v čo najmenej škodlivom prostredí. K prostrediu šetrnejším alternatívam sa stále viac pristupuje aj na Slovensku. Autá dostali katalyzátory a prechádzajú na alternatívne pohony, klasické cigarety prestávajú byť v kurze, kaviarne sú bez dymu, mestá a obce obmedzujú pálenie trávy a doma už nekúrime v pieckach ako v minulom storočí.
Čo má Slovensko urobiť, aby splnilo cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050? Je tento plán Európskej komisie reálny? A kam všade pôjdu peniaze z nových eurofondov a Plánu obnovy do zelených projektov? Ako sa s prechodom k uhlíkovej neutralite vysporiada náš priemysel? To boli témy, ktoré sa riešili v rámci 1. ročníka odbornej konferencie Deň bez dymu, ktorej sa zúčastnil aj bratislavský župan Juraj Droba.
Bratislavský samosprávny kraj vníma zvyšovanie kvality životného prostredia a znižovanie uhlíkovej stopy predovšetkým realizáciou opatrení v rámci udržateľnej mobility, energetickej efektívnosti budov, opatrení na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny a environmentálneho vzdelávania a výchovy.
Doprava je jeden z najvýznamnejších znečisťovateľov ovzdušia v kraji – 60% emisií z dopravy pripadá na automobilovú dopravu, pričom automobilová doprava v BSK tvorí 40% celkovej produkcie emisií v rámci automobilovej dopravy v SR. To je nevhodný pomer medzi individuálnou dopravou (73%) a verejnou osobnou dopravou (27%). „Máme Plán udržateľnej mobility, ktorý presne pomenúva riešenia, ktoré je nevyhnutné realizovať do roku 2050, aby sme dosiahli podiel individuálnej automobilovej dopravy a verejnej osobnej dopravy 50:50. Hovoríme predovšetkým o prechode na koľajovú dopravu a o prepájaní vlakovej s električkovou dopravou. Podarilo sa nám priniesť do územia viac ako 300 mil. € zo zdrojov EÚ práve na riešenia udržateľnej mobility v BSK. Z týchto peňazí budú financované opatrenia, ako je budovanie prestupných terminálov v mestách a obciach, rekonštrukcie vlakových a autobusových staníc, rozšírenia a rekonštrukcie električkových tratí, budovanie záchytných parkovísk či skapacitňovania železničných tratí,“ priblížil bratislavský župan Juraj Droba.
BSK sa venuje aj energetickej efektívnosti budov. Župa vlastní viac ako 400 budov, pre ktoré hľadá komplexné riešenia, obzvlášť v dnešnej dobe energetickej krízy. „K obnove budov pristupujeme komplexne. Okrem zateplenia a výmeny okien realizujeme aj zelené a modré opatrenia, využívame odrazové plochy, vodopriepustné povrchy, fotovoltaické panely za účelom dosiahnutia energeticky aktívnych a karbónovo neutrálnych budov,“ dodáva župan.
Zdroj: hnonline.sk
