Etnografka Oľga Drahošová pochádza zo Zohora, malebnej obce na Záhorí. Počas kariéry sa venovala výskumom ľudovej kultúry v tejto oblasti. Pozývame vás začítať sa do pútavých tradícií fašiangov, sviatkov radosti a veselosti.
Rôzne pohanské obrady a slávnosti sa počas dlhých storočí pretransformovali a spojili sa so sviatkami kresťanskými. Zimný slnovrat sa začal spájať s narodením Ježiška na Vianoce, jarná rovnodennosť so vzkriesením Ježiša Krista na Veľkú noc, obdobie leta je spojené s kresťanskými sviatkami Sv. Ducha a Božieho tela a jeseň, zber úrody patrí ďakovným slávnostiam ako sú dožinky, hody, vo vinohradníckych oblastiach vinobranie.
Prelínanie pohanského s kresťanským na dlhé storočia ovplyvnilo aj kalendárne obyčaje v obci Zohor na Záhorí. To, čo ešte zvýšilo a v akej podobe sa s obyčajmi stretávame ešte dnes, sa pokúsime zrekapitulovať opisom posledných sviatkov zimy, ktorými sú fašiangy, v Zohore miestnym dialektom nazývané „fašank“. Sústredíme sa najskôr na rekapituláciu fašiangových zvykov v období na sklonku 40. a 50. rokov 20. storočia.
Fašiangy sú v ľudovej kultúre považované za najveselšiu časť roka. Je to obdobie, trvajúce od Troch kráľov do Popolcovej stredy, kedy sa začal štyridsať dní trvajúci pôst, vrcholiaci na Veľkú noc. Starobylejší názov tohto obdobia je masopust, ktorý sa dodnes používa na Morave a v Českej republike. Na Slovensku sa udomácnilo pomenovanie fašiangy, čo má pravdepodobne pôvod v nemčine.
Fašiangy sú dozvuky dávnych slávností a vznikli z troch podstatne odlišných častí. Domáceho slovanského pôvodu sú obchôdzky dospelej mládeže v maskách ako bol turoň, slameník, bakus. Druhou zložkou je odraz starorímskych karnevalových slávností a tretím prvkom boli slávnosti na počesť zomrelých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu. Zvyškom u nás je popolcová alebo aj škaredá streda, nasledujúca po fašiangoch, kedy v kostoloch robí kňaz veriacim na čelo krížik z popola.
Vo fašiangovom období sa v minulosti konalo najviac svadieb, zábav, výročných plesov, bálov, ochotníckych divadelných predstavení, ale aj priadok a spoločenských susedských stretnutí. Veľmi časté boli aj domáce zabíjačky. Dĺžka fašiangov závisela od termínu pohyblivého sviatku Veľkej noci. Veľkonočná nedeľa pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne t. j. po 21. marci, ktorý je považovaný v astronomickom kalendári za deň jarnej rovnodennosti tzn. prvý jarný deň.
Ak bol „fašank“ krátky, hovorilo sa, že je “na škaredé dzífki“, že im praje, pretože chlapci ženby chtiví nemali totiž čas si vyberať nevestu a dlho dvoriť dievčatám, uťali na samom kraji a vybrali si aj menej pekné dievča.
Fašiangové veselie vrcholilo „na konec fašank“, posledné tri dni v nedeľu, pondelok a utorok pred popolcovou stredou. V sobotu a nedeľu sa konali ešte posledné veľké zábavy pred pôstnym obdobím. Mládenci si zvykli prísť poslednú fašiangovú nedeľu k dievčencom pre pierka a potom šli spolu na zábavu, ktorá sa začínala už odpoludnia a trvala najneskôr do desiatej hodiny večer. Výnimku tvorili veľké bály a plesy korporácií, ktoré trvali často do skorých ranných hodín. Muži navštevovali pohostinstvá, stretávali sa s kamarátmi a veselili sa. Na odev im šenkérky pripli červený karafiát z krepového papiera na znak vďaky za celoročnú návštevu. Fašiangy sa tešili veľkej obľube v dedinskej spoločnosti. Boli vítanou zmenou po stíšenom období adventu a príležitosťou na spoločenské stretnutia i zábavu.
V pondelok a utorok organizovala dospelá mládež obchôdzky so živou hudbou po dedine, pričom navštevovali najmä domy, kde mali dievčence na vydaj. Zvolení „stárkové“ (mládežnícki richtári) bdeli nad dodržiavaním poriadku a dohodnutých pravidiel. Sprievod bol maskový. Masky „mačkare„ boli najčastejšie chlapci preoblečení za ženy, tanečnice, cigánky, ale aj za vojakov, agentov, mäsiarov, predavačov, kominárov, pričom nechýbali ani zvieracie masky. Sprievod sa pripravoval v dome niektorého z účastníkov alebo v hostinci, prechádzal dedinou a takto vyspevoval:
Fašanki, Turice, Velká noc ide,
do nemá kožucha zima mu bude.
Ja nemám kožucha len sa tak trasem,
Dajte mi slaňini nech sa vipasem.
Počable, počable muj mili pane,
šecko mi bereme aj hruski plané.
Tuto nám nedali,
tuto nám dajú.
Kocúra zabili,
suaňinu majú.
Aj malí chlapci navštevovali rodinu a susedov s drevenými šabličkami, hovorilo sa , že chodili „počable“ a za odmenu dostávali fašiangové pečivo šišky, fánky a drobný peniaz.
Okrem „mačkar“ boli v sprievode fašiangovníkov aj mládenci so šabľami alebo ražňami, na ktoré im dievčence napichovali šišky, fánky, na Záhorí sa im hovorí „boží milosci“, slaninu, klobásy, údené mäso. Do košov vyberali vajcia, zabíjačkové dobroty a niekde dostali aj alkohol a peniaze. Počas sprievodu „mačkare“ vyvádzali rôzne kúsky. Kým jedni zabávali na dvore domácich tancom a spevom, zatiaľ druhí vošli do komory, do kurína alebo pod komín a tam sa sami „ obslúžili“ napr. zabíjačkovými špecialitami a vajíčkami. Z vybraných i ukoristených naturálií si dali v hostinci pripraviť večeru, peniazmi vyplatili majiteľa hostinca a muzikantov. V utorok o polnoci zábava končila symbolickým pochovávaním basy či bubna, predstieraným oplakávaním a rozlúčkou s neviazaným veselím. Tak sa skončilo bujaré fašiangové obdobie a nasledujúci deň „škaredá streda“ alebo aj „popelec“ zahájil pôst, ktorý končil na Bielu sobotu.
Počasie na fašiangy bolo často krát príjemné a prialo „mačkarám“. Podľa neho sa predpovedalo aj počasie na Veľkú noc. Pranostika hovorí: „Šiški na ulici, vajca pri peci“.
Fašiangové obyčaje sa v čiastočne pretransformovanej podobe zachovali dodnes. Obradové fašiangové pečivo „šiški“ a „boží milosci“ ako aj rôzne zabíjačkové dobroty patria neodmysliteľne na jedálny lístok aj v súčasnosti. Ešte donedávna mládež organizovaná vo folklórnych skupinách a ochotnícki divadelníci organizovali obchôdzky v maskách po dedine. Ich snahou bolo oživiť zvyčajné fašiangové sprievody a tak pripomenúť verejnosti bohatstvo našich tradícií. V posledných rokoch sa však fašiangové veselie prenieslo z ulíc do kultúrneho domu. Občianske združenie Zohorské ozveny v spolupráci s Folklórnou skupinou Zóhran usporadúvajú finálnu rozlúčku s fašiangami na podujatí Krojovaný fašang, kde sa okrem zábavy, tomboly a pohostenia, vyhodnocuje aj najkrajšia maska a najkrajší kroj. Pred polnocou sa koná tradičné pochovávanie basy tak, ako to robili kedysi.
Spoločenské organizácie organizujú svoje tradičné zábavy a plesy. Základná škola i materská škola pripravujú pravidelne karneval pre deti a to nielen v priestoroch kultúrneho domu, ale aj na ľadovej ploche na športovom štadióne.
Aj tento rok po dlhšej prestávke Občianske združenie Zohorské ozveny v spolupráci s Folklórnou skupinou Zóhran znovu pripravujú už 13. Krojovaný fašang, ktorý bude 18.2.2023 o 18.00 hod. v kultúrnom dome v Zohore.
ZDROJ: Mgr. Oľga Drahošová
