V obci Vysoká pri Morave mali fašiangový bál, koniec zimy obyvatelia oslávili tancom a hudbou

801
"Babský chmat" je súčasťou fašiangových zvykov

Fašiangy sú tradičný zimný folklórny sviatok, ktorý slávia obyvatelia mnohých krajín, Slovensko nevynímajúc. Predstavujú obdobie pred začiatkom pôstneho obdobia a sú plné veselých zvykov a tradícií.

Na Slovensku sa slávia fašiangy v období od Troch kráľov až do popolcovej stredy, pričom najväčšia slávnosť sa koná v posledný deň fašiangov, v utorok pred Popolcovou stredou. Tento deň sa nazýva „škaredý utorok“ alebo „ostatok“, a je poslednou príležitosťou na hlučné a veselé oslavy pred začiatkom pôstneho obdobia.

„Babský chmat“ je súčasťou fašiangových zvykov

Fašiangy sa pôvodne oslavovali ako posledné hody pred príchodom pôstneho obdobia, ktoré je súčasťou kresťanskej tradície.

Podobne ako mnohé kresťanské sviatky, aj fašiangy majú pohanské korene. Niektoré zvyky súvisiace s fašiangami sa totiž vyvinuli zo starovekých pohanských rituálov, ktoré sa uskutočňovali na končiacu zimu a začínajúcu jar. Podobne ako fašiangy, aj tieto rituály boli spojené s oslavou a veselicou, ktoré mali za cieľ vyhnať zimu a pritiahnuť jar.

Fašiangy v obci Vysoká pri Morave

Napríklad v niektorých slovanských a germánskych kultúrach sa v čase fašiangov obliekali do kožušín a maskovali sa, aby odrádzali zlých duchov a zimné choroby. Tento zvyk má korene v pôvodnej pohanskej tradícii, ktorá spočívala v obliekaní sa do kožušín a rôznych iných masiek, aby sa zabezpečila plodnosť a úroda. Podobne aj zvyk pálenia Moreny na konci fašiangov má korene v pohanskej tradícii, ktorá mala za cieľ symbolicky zničiť zimu a privítať jar.

V obci Vysoká pri Morave sa na oslavách zúčastnil aj predseda Bratislavského kraja Juraj Droba: „Som veľký fanúšik tradícií a Záhoráci sa teda vedia zabávať. Ženský chmat je tancovačka, na ktorej vás každých 30 sekúnd schmatne iná hochštecká dáma a z parketu niekedy musíte utekať. Tieto ženské sviatky siahajú do čias monarchie a klobúk dole pred obyvateľmi Vysokej pri Morave, ktorí ich pre nás udržujú živé. Vďaka patrí bývalému starostovi Dušanovi Dvoranovi a súčasnému Andrejovi Dvoranovi, ktorý prebral žezlo. Tradične sa tu stretávajú starostovia z okolitých obcí, slovenských aj rakúskych. Perfektný spôsob, ako utužiť vzťahy. Fašiangy sú sviatky radosti, hodovania a tanca a to nám všetkým teraz dobre padlo.“

Okrem bálu sa obyvatelia obci Vysoká pri Morave zúčastnili aj maškarného pochodu dedinou, ktorého súčasťou bolo aj pochovávanie basy, ktoré symbolicky ukončuje fašiangové obdobie.