Február býva najmä spočiatku podobný januáru, neskôr však pribúda slnečných dní. Zima už ustupuje, ale sú aj také roky, že prichádza práve v tomto mesiaci.
Už sa fašang kráti,
už sa nenavráti,
staré dievky plačú,
že sa nevyskáču.
Ak sú v tomto mesiaci silné nočné vetry, býva toho roku veľa ovocia a opačne, ak je málo takých nocí, zima prichádza v máji, a tá už ničomu neosoží.
Vraví sa, že koľko dní spieva škovránok pred Hromnicami, toľko bude po Hromniciach nemý. Podľa starej povery nemá sa nasadiť sliepka 14. februára, lebo sa vraj vyliahnu slepé kurence.
Vrtochy FEBRUÁRA
Začiatkom februára roku 1521 bolo veľmi teplo a rozkvitli fialky. Takú teplotu ľudia predtým nepamätali.
Zato o 33 rokov neskoršie (1554) prišli také mrazy práve na Hromnice, že v tomto roku pomrzli vinohrady, mandľovníky, broskyne a marhule.
10. februára 1396 prišla taká búrka, že ľudia na mnohých miestach krajiny si mysleli, že prišiel koniec sveta. Potom prišli ukrutné mrazy, až dobytok zamŕzal v maštali.
13. februára 1431 bolo zatmenie Slnka. Jeho účinky mali vplyv až 13 rokov.
V roku 1520 bola veľmi teplá zima, najmä február. Ale mrazy prišli v máji a narobili veľa škôd. V Európe bol hlad a mor.
27. februára 1581 boli veľké povodne. V Prahe sa zrútilo do Vltavy niekoľko domov a vyše 150 ľudí zahynulo. Obrovské povodne boli koncom mesiaca a j v roku 1784.
Storočná predpoveď
Na začiatku mesiaca sneženie a snehové fujavice. Tie sa pretiahnu až do polovice mesiaca. Okolo 12. – 13. možno rátať s odmäkom a potom príde opäť zima. Koncom mesiaca premenlivo a dážď so snehom.
Aký býva FEBRUÁR?
Na február sa vzťahuje staré príslovie: „Svätá Dorota ( 6.II.) sneh alebo slota.“ Február má ešte 13 dní mrazivých. Zo 100 februárov má 50 miernu zimu, ale potom býva chladnejší marec. Výdatné sú v tomto mesiaci zrážky. Sneh a dážď.
Z Lichardovho kalendára 1864
Niet v národe malých,
ak len srdce žije,
ak vrele za blaho
krvi svojej bije.
