História Mestských lesov: Bezpečný úkryt autobusov v lesoparku cez vojnu

946

Počas II. svetovej vojny vyrástla na Železnej studničke netradičná stavba. Jediná vozovňa autobusov v tej dobe bola v susedstve rafinérie Apollo, ktorá však bola častým cieľom leteckých náletov. Preto sa dopravný podnik rozhodol ochrániť autobusy vybudovaním vozovne na Železnej studničke, pri IX.mlyne.

Výber lokality nebol náhodný. Miesto nebolo priveľmi vzdialené od mesta, ale aj napriek tomu bolo relatívne bezpečné, viedla k nemu málo frekventovaná vydláždená cesta. K dispozícii bola aj elektrina a voda na čistenie vozidiel a od blízkej konečnej trolejbusov trate 12 na Patrónke mohli byť eventuálne k Železnej studničke ťahané aj trolejbusy vo vleku za autobusmi.

Výstavba autobusovej garáže s rozmermi 60 x 15 metrov vyšla podnik na 1,12 milióna korún a realizovaná bola podľa projektu architekta Františka Krížika, staviteľa z Bratislavy v termíne 22.7. – 15.9.1944. Domček vo svahu nad vozovňou slúžil ako ubytovanie správcu areálu.

I keď na garážovanie a opravy autobusov MHD slúžila táto hala len krátko, neskôr našla využitie ako garáž alebo sklad aj inými subjektami ako železnice, televízia a neskôr v druhej polovici 20. storočia bola využívaná lesníkmi pre garážovanie lesných strojov. Neskôr sa nevyužívaný objekt postupne rozpadáva. Torzo haly bolo definitívne zlikvidované po 75 rokoch od jej výstavby v roku 2019.

Zdroj: Mestské lesy v Bratislave