História územia Mestských lesov III. – Drobné sakrálne objekty

158

Drobné sakrálne objekty ako symbol náboženskej viery v krajine a duchovného života.

Pri hlavnej ceste, v blízkosti areálu 8.vydrického mlyna Klepáč, stojí prícestný stĺp, božia muka Panny Márie. Na kamennom stĺpe je postavená hranolová nika, v ktorej je umiestnený obraz Panny Márie, pôvodne tam bola soška Najsvätejšej Trojice. Podľa nápisu na stĺpe, bol vztýčený v roku 1740 a opravený bol v roku 1940. Patrí medzi malé sakrálne pamiatky. Je zapísaný medzi pamätihodnosťami mestskej časti Bratislava Nové Mesto.

Božia muka na Kamzíku sa nám zachovala ako pamiatka na obliehanie Bratislavy vojakmi tureckého spojenca Imricha Tökölyho v júli 1683. Popri letopočte je na nej vytesaná modlitba v nemčine, ktorá prosí Ježiša Krista o ochranu pred násilím nepriateľa.

Kaplnka pri Železnej studničke. Za 3. jazerom na Železnej studničke bola postavená už v 19. storočí drevená kaplnka so sochou Panny Márie. Ku koncu tisícročia schátrala aj následkom požiaru od zapálenej sviečky. Novú kaplnku dala postaviť architektka Eva Ondrušková podľa svojho projektu v rokoch 2003-2004. V decembri 2004 ju požehnal kaplán z bratislavskej farnosti sv. Alžbety Vladimír Šimunek. Pri požehnaní získala meno Kaplnka pokoja.

Medzi drobné sakrálne objekty patria aj drevené kríže v areáli Železnej studničky a na Červenom kríži z roku 1815. Kríže a stĺpy postavené pri ceste, mali ďakovný, prosebný či ochranný ráz. Ľudia, ktorí sa ráno vydali na cestu za prácou do lesa, či do polí a večer sa vracali domov, sa pri kríži zvykli krátko pristaviť, pomodliť alebo aspoň prežehnať. Každodenná práca sa tak začínala s Božou pomocou. Kríže aj božie muky sú postavené v blízkosti krížnych ciest.

Ku krížnym cestám mali ľudia takzvanú poverovú úctu, dokonca z nich mali až strach, preto kríž postavený na krížnej ceste symbolizoval ochranu pred temnými silami. Na krížne cesty sa viaže množstvo povestí o zjavovaní sa záhadných bytostí a nebožtíkov, ktorí nenašli po smrti pokoj. Rozšírené sú povesti o vílach – nevestách, ktoré zomreli v období medzi ohláškami a sobášom a potom sa zjavovali pri kríži, či o miestnych samovrahoch a iných mŕtvych, ktorí zahynuli za záhadných okolností alebo sa o nich vedelo, že počas života niekomu veľmi ublížili či viedli nezriadený život.

Dolný Červený kríž na križovatke lesných ciest nad Račou jestvoval už v roku 1815. Stojí na podľa neho pomenovanom mieste, ktoré je dnes exponovanou turistickou lokalitou. Kríž s kľačadlom bol v roku 2004 vymaľovaný, bola odstránená drevená ohrádka a na jeho ramenách bol osadený letopočet 1979, ktorý spätne upozorňoval na rok jeho obnovy.
Horný Červený kríž na pútnickej ceste do Marianky jestvoval podľa mapy už v 2. polovici 18. storočia, ale pravdepodobne je starší.

Zdroj: Katarína Nádaská: Prícestné kríže a kaplnky – prejav viery našich predkov, Mestské lesy v Bratislave