Historická zeleň je všeobecným pojmom, ktorý v sebe zahŕňa rôznorodé kategórie záhradných a parkových úprav, krajinných a krajinno-urbanistických kompozícií, ale aj pamätné a iným spôsobom významné stromy.
Základnými charakteristikami, ktorými možno rámcovo vymedziť objekty historickej zelene, je ich existencia v rámci určitých architektonicko-urbanistických vzťahov, prírodného prostredia, jedinečnosť a nenahraditeľnosť v danom kompozičnom celku. Bratislavský kraj je bohatý na objekty historickej zelene, príspevok je zameraný na prehľad vybraných parkov nadregionálneho významu s jedinečnými historickými hodnotami.
Park pri kaštieli v Bernolákove je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako pamiatkový objekt pod č.364/3. Park bol prebudovaný z barokovej podoby do prírodno-krajinárskeho slohu, posledná historická úprava pochádza z 19. storočia. Kaštieľ a park patrili rodu Eszterházyovcov. V parku sa od roku 1995 nachádza 9-jamkové golfové ihrisko, ktoré bolo vybudované ako prvé na Slovensku.
Národná kultúrna pamiatka kaštieľ a park v Ivanke pri Dunaji bola zapísaná do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu v roku 1963. Úpravy záhrady realizované v období baroka popisuje v dobovej literatúre viacero autorov. Rotenstein (1783) vo svojom diele uvádza, že v záhrade na parteri sa nachádzalo 94 pomarančovníkov, kvetinové záhony, množstvo domácich a dovezených (amerických) rastlín, dva otvorené záhradné domy. Ako v diele uvádza ďalej, cez most ponad rieku severozápadne od kaštieľa, stromoradím pagaštana konského, sa dalo dostať k holandskému domu. Rotenstein popisuje aj zvernicu, do ktorej vedú tri cesty so stromoradiami a záhradu zábav. V záhrade v roku 1774 usporiadali na počesť veľkovojvodkyne Márie Kristíny veľmi honosné slávnosti na lodiach. Prevládajúci sloh parku je v súčasnosti prírodne krajinársky, nevhodným využívaním v minulosti došlo k značnej devastácii parku. Kaštieľ a park sú v súčasnosti majetkom cirkvi, areál kaštieľa je situovaný v centre obce.
Park pri kaštieli v Malinove je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 452/2. Kaštieľ je postavený na základoch stredovekej pevnosti, obklopenej vodnou priekopou, ktorej zvyšky sú viditeľné dodnes. Park bol upravovaný po roku 1817, v 1. polovici 19. storočia, po roku 1945 a v 50. rokoch 20. storočia. Na súčasnej rozlohe necelých 5 hektárov môžeme nájsť viac ako 200 druhov domácich a cudzokrajných drevín.
Pri kaštieli v Tomášove v časti nazývanej Majorháza sa rozprestiera prírodnokrajinársky park vybudovaný v 18. storočí. Park je evidovaný ako pamiatkový objekt v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 549/2. Upravovaný bol v 19. storočí, rozloha parku je 17 hektárov. Areál kaštieľa a parku prešiel rozsiahlou obnovou a v súčasnosti je využívaný na komerčné účely v oblasti ubytovania a služieb.
Prírodno-krajinársky park pri kaštieli vo Veľkom Bieli je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 553/2. Počas 2. svetovej vojny došlo k zničeniu veľkej časti kaštieľa a parku. Csákyovský kaštieľ je jedným z najväčších na Slovensku.
Kaštieľ s parkom v Budmericiach dal vybudovať Ján Pálffy mladší v roku 1889 ako poľovnícky zámoček. Park pri kaštieli je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 390/2. Park bol rozsiahly, včlenený do okolitého lesného porastu. Prevažná časť prírodne-krajinárskeho parku sa zachovala do súčasnosti napriek rozličnému stupňu údržby počas zmien využitia objektu. Park má vysokú dendrologickú a krajinotvornú hodnotu.
Rozsiahla záhrada pri kaštieli v Modre bola založená v 18. stor., v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je objekt evidovaný pod č. 487/2. Základom centrálnej záhradnej úpravy je raster vytvorený živými plotmi krušpánu, členený komunikáciami na štvorcové plochy. Severne prechádza záhrada do prírodne-krajinárskej parkovej úpravy. Objekt prešiel viacerými výraznými vývojovými etapami. V súčasnosti je areál sídlom Malokarpatského osvetového strediska v Modre.
Barokový kaštieľ vo Vinosadoch z roku 1776 sa nachádza v katastrálnom území Malé Tŕnie, v roku 1884 bol prebudovaný. Prírodne krajinársky park z 18. stor. je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 451/2. Kaštieľ a park sú po obnove.
Park pri kaštieli v Stupave prešiel mnohými premenami, súvisiacimi s historickým vývojom samotného kaštieľa, v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zapísaný pod č. 540/2. Pôvodné menšie šľachtické sídlo bolo v 17. stor. rodom Pállfyovcov prebudované na opevnený rannobarokový kaštieľ. Z parku, ktorého rozloha bola v čase najväčšieho rozkvetu približne 60 ha, zostal už iba zlomok pôvodných úprav, napriek tomu si ale objekt zachoval svoju jedinečnosť.
Súčasťou areálu kaštieľa vo Veľkých Levároch bol pôvodne francúzsky park. V polovici 19. storočia bol prebudovaný na anglický park. Súčasťou parku boli romantické pavilóniky a alegorické sochy. V súčasnosti je park zanedbaný a jeho výzdoba poškodená. Objekt je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkoveho fondu pod číslom 761/2.
Prírodne – krajinárska úprava parku pri Pálffyovskom kaštieli v Malackách pochádza pravdepodobne z konca 18.storočia. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v neskorších obdobiach. Objekt má vysokú historickú hodnotu, nachádza sa tu množstvo cenných drevín. Park je evidovaný ako pamiatkový objekt pod č. 761/2.
K jedinečným objektom historickej zelene patria aj záhrady, parky a cintoríny v samotnej Bratislave, medzi najvýznamnejšie sa zaraďujú Grassalkovichova záhrada, Lippayovská záhrada (Arcibiskupský palác), Medická záhrada, Ondrejský cintorín, Sad Janka Kráľa, cintorín Kozia brána, Kochova záhrada, Horský park, Slavín a viaceré vilové záhrady. Významným objektom, ktorý je v súčasnosti v zanedbanom stave, je park pri kaštieli v Rusovciach.
V bratislavskej župe, tak ako aj v iných častiach nášho územia, vznikali parky a záhrady vo vzájomnej interakcii s prírodným prostredím, výstavbou sídiel a ich vývoj a konečný vzhľad bol do značnej miery ovplyvnený dobovým vkusom majiteľov. Historická zeleň v jej najrôznejších podobách je nenahraditeľným kultúrno-historickým bohatstvom, ale súčasne aj jednou z najzraniteľnejších kategórií pamiatok, o ktorú často prichádzame vplyvom tlaku na rozširovanie výstavby, nezáujmu a necitlivého prístupu správcov a vlastníkov a nedostatočnému povedomiu o tom, akým prínosom sú „zelené pamiatky“ pre nás všetkých. Objekty historickej zelene sú súčasťou kultúrneho dedičstva, ktoré dokumentuje úroveň vyspelosti našej spoločnosti, vyžadujú našu ochranu, odbornú údržbu a obnovu aby sme ich zachovali pre ďalšie generácie.
Autorka: Ing. Natália Foltinovičová, PhD.
