Hongkonská chrípka – Tretia pandémia 20. storočia

28. apríla 2020

6760

Minulý týždeň som sľúbil, že vám predstavím chrípkovú pandémiu z rokov 1968 až 1969, ktorá sa zapísala do dejín ako „hongkonská chrípka“. Túto nákazu vyvolal chrípkový vírus H3N2, ktorý vznikol genetickým procesom, takzvanou antigénnym posunom, pri ktorom sa gény z viacerých subtypov preskupili, aby vytvorili nový vírus. Za pôvodného hostiteľa tejto chrípky sú považované ošípané, keďže v ich tele zmutovali s vtáčími a ľudskými vírusmi chrípky. Niektorí vedci však tvrdia, že jeho pôvodcom by mohli byť priamo vtáky.

Norbert Kucharik

Prvý zaznamenaný prípad tejto novej chrípky je datovaný 13. júla 1968 v Hongkongu. V husto obývanom Hongkongu (v tom čase tam žilo 6 tisíc ľudí na jeden kilometer štvorcový) sa táto nová chrípka šírila raketovou rýchlosťou. Už dva týždne od prvého zaznamenaného prípadu dosiahla epidémia v meste vrchol, v tom momente už bolo nakazených vyše 50 tisíc Hongkončanov, no kulminovala celých šesť mesiacov. Celkovo sa nainfikovalo v Hongkongu viac ako pol milióna ľudí, čo predstavuje 15 percent populácie tohto mesta (obrázok hore znázorňuje preplnenú čakáreň jednej z miestnych kliník na začiatku epidémie v júli 1968).

Ešte ten istý mesiac zasiahol vírus aj Vietnam a Singapur. Dodnes nie je úplne jasné, či skutočne prvý prípad sa objavil v Hongkongu, ktorý bol v tom čase pod správou Veľkej Británie, alebo v centrálnej Číne. Už v tom období bola Čína kritizovaná za pomerne oneskorenú reakciu a slabé opatrenia v čase, keď išlo o lokálnu epidémiu, a to aj napriek tomu, že len desať rokov predtým zažila táto krajina a celý svet pandémiu, o ktorej som písal naposledy. Ako prvé informovali o šíriacej sa epidémii britské noviny The Times, nie čínske úrady.

Už v septembri 1968 dorazila epidémia na Filipíny, do severnej Austrálie, do Indie a krátko nato aj do Európy. V tom istom čase už hlásili prvá prípady aj Spojené štáty americké, kam ho „importovali“ americkí vojaci vracajúci sa z vojny vo Vietname. Zaujímavé však je, že až do decembra 1968, teda celé dva mesiace po diagnostikovaní prvých prípadov v USA, bola nákaza obmedzená v podstate na územie Kalifornie a východného pobrežia USA a začal sa šíriť po celej krajine až v decembri 1968. Celkovo sa malo na území USA nakaziť niekoľko miliónov ľudí, z ktorých zomrelo takmer 34 tisíc. Medzitým zasiahla hongkonská chrípka aj krajiny Latinskej Ameriky, Afriky a Pacifiku a nadobudla rozmery celosvetovej pandémie (šírenie vírusu znázorňuje mapka na obrázku vpravo dole).

Začiatkom roka 1969 začala táto chrípka všade vo svete ustupovať. Presnejšie, jej prvá vlna. Na jeseň toho istého roka, čiže približne o polroka neskôr, udrela druhá vlna. V porovnaní s prvou vlnou sa druhá vlna vyznačovala vyššou smrtnosťou. Celkovo zomrelo na hongkonskú chrípku podľa konzervatívnych údajov vyše 1 milióna ľudí (niektoré zdroje uvádzajú 3 až 4 milióny obetí). Miera infekčnosti sa však líšila medzi jednotlivými regiónmi sveta. Zatiaľ čo v Japonsku sa nakazilo relatívne malé množstvo ľudí, v USA išlo o rozsiahlu epidémiu, ktorá zasiahla všetky komunity a vekové skupiny v krajine bez rozdielu. Najviac postihnutými boli už tradične osoby nad 65 rokov, ľudia trpiaci chronickými ochoreniami, no zároveň aj deti.

Napriek tomu je hongkonská chrípka považovaná za miernejšiu pandémiu než tie predchádzajúce, približne 0,5 % nakazených zomrelo. Dôvodov je viacero. Tým hlavným je pravdepodobne to, že nový chrípkový vírus bol stavbou svojho genómu podobný vírusu, ktorý vyvolal pandémiu v rokoch 1957 a 1958 a teda značná časť populácie mala vytvorené protilátky, ktoré zmierňovali priebeh ochorenia u infikovaných počas novej pandémie.

Ďalším dôvodom bolo to, že hongkonská chrípka naplno udrela až v decembri 1968 na rozdiel od predchádzajúcich pandémii, čiže v čase, keď vo väčšine krajín sveta bežali už zimné prázdniny a teda bol značne obmedzený kontakt medzi ľuďmi. Treba si tiež uvedomiť, že v druhej polovici 60-tych rokov minulého storočia už bolo zdravotníctvo na pomerne vysokej úrovni a zároveň sa v tom čase masovo používali antibiotiká, ktoré sa nasadzovali na potláčanie sekundárnych bakteriálnych infekcií, ktoré sprevádzali chrípkové ochorenie.

Zaujímavé tiež je, že vývoj vakcíny na túto novú chrípku trval dlhšie ako počas predchádzajúcej pandémie a keď ju začali masovo nasadzovať obyvateľstvu, nákaza už bola na ústupe. Nová očkovacia látka mala teda podstatne menšiu zásluhu na potlačení nákazy než desať rokov predtým. Vírus, ktorý vyvolal túto pandémiu, cirkuluje pritom dodnes v ľudskej populácii. Z ľudí sa dokonca preniesol opačným smerom, resp. tam, kde začal. V 90-tych rokoch minulého storočia izolovali tento vírus u prasiat, u ktorých vyvoláva prasačiu chrípku. Ukázalo sa, že tento chrípkový vírus postihuje aj ďalšie živočíchy (článok z amerických novín o infekcii u veľrýb vidíte na obrázku vľavo dole).