Zariadenia sociálnych služieb v pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja postupne prechádzajú deinštitucionalizáciou. Je to preto, aby ľudia odkázaní na pomoc, nemuseli žiť vo veľkých anonymných zariadeniach, ale v prostredí, ktoré sa čo najviac podobá bežnému domovu a prirodzenému životu. Cieľom je vytvárať menšie komunitné pracoviská s individuálnejším prístupom, väčším súkromím, lepšími medziľudskými vzťahmi a kvalitnejším začlenením prijímateľov do bežného života spoločnosti. Takýto model prináša vyššiu kvalitu života, väčší pocit bezpečia, dôstojnosti aj samostatnosti. Takýmito zariadeniami sú napr. Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača a Pri vinohradoch (DSS a ZpS). Za ich bránami sa každý deň odohrávajú príbehy ľudí, ktorí potrebujú pomoc, pochopenie a pocit bezpečia. Nejde však len o odbornú starostlivosť, ale najmä o snahu vytvoriť miesto, ktoré sa čo najviac podobá skutočnému domovu.
O tom, ako sa menia sociálne služby, prečo je dnes dôležitejšia individualita, ľudskosť a dôstojnosť, ale aj o výzvach práce s ľuďmi s Alzheimerom či demenciou, sme sa porozprávali s riaditeľkou DSS a ZpS Rača a Pri vinohradoch Miroslavou Tatarkovičkovou.
1. Čo sa v skutočnosti deje na adresách Podbrezovská a Pri vinohradoch?
Za týmito bránami sa denne odohrávajú hlboké ľudské príbehy tých, ktorí zostali odkázaní na pomoc iných. Často sa stáva, že naši prijímatelia sociálnej služby už nemajú nikoho blízkeho, niekoho, kto by sa o nich postaral. Naším cieľom je preto vytvoriť im bezpečné miesto, kde sa nebudú cítiť ako v inštitúcii, ale ako v skutočnom domove.
2. Ako by ste opísali premenu zariadenia za viac ako 30 rokov?
Centrum prešlo od roku 1993 cestou od komunitného sociálneho zariadenia až po modernú, viacúčelovú inštitúciu. Významným míľnikom bolo najmä zriadenie špecializovaného zariadenia v roku 2018, ktoré nám umožnilo poskytovať vysoko odbornú pomoc špecifickým skupinám obyvateľov s diagnózami ako Alzheimerova či Parkinsonova choroba.
3. Komu všetkému v CSS Rača pomáhate?
Aj keď si ľudia predstavia najmä seniorov, naša pomoc smeruje ku všetkým plnoletým osobám s rôznym stupňom odkázanosti. Sme tu pre ľudí s telesným postihnutím, ale najmä pre ľudí s diagnózami ako Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba či rôzne typy demencií. Pomáhame teda širokému spektru dospelých, ktorí kvôli svojmu zdravotnému stavu už nemôžu žiť úplne samostatne.
4. Ako by ste vysvetlili vaše služby jednoducho – bez paragrafov?
Zariadenie pre seniorov je určené pre ľudí v dôchodkovom veku, ktorí potrebujú určitú mieru asistencie, no sú ešte relatívne mobilní. Domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie sú určené pre ľudí s vážnejšími diagnózami, ktorí vyžadujú intenzívnejšiu a odbornejšiu starostlivosť. Jednoducho povedané, poskytujeme podporu od ľahkej pomoci až po nepretržitú odbornú ošetrovateľskú starostlivosť pri vážnych ochoreniach.
5. Prichádzajú k vám ľudia vo vyššom veku a s horším zdravím?
Áno, tento trend je jasne viditeľný a kopíruje demografický vývoj na celom Slovensku. Klienti k nám prichádzajú často až vtedy, keď je ich zdravotný stav skutočne vážny a rodina už vyčerpala všetky možnosti domácej opatery. To na nás kladie vyššie nároky, pretože nastupujúci prijímatelia sociálnej služby potrebujú okamžitú a veľmi intenzívnu odbornú pomoc.
6. Ako sa mení každodenná starostlivosť pri náročnejších klientoch?
Pri náročnejších prijímateľov sociálnej služby už starostlivosť nie je len o odborných úkonoch, ale o hľadaní spôsobov, ako im zachovať pocit pokoja aj v ťažkých chvíľach. Každý náš prijímateľ má svoj osobný individuálny plán, ktorý citlivo prispôsobujeme jeho aktuálnym možnostiam a zdravotnému stavu. Je to spoločné úsilie nás všetkých – sestier, opatrovateliek, terapeutov a sociálnych pracovníkov, ktorí sa snažíme byť pre prijímateľa sociálnej služby oporou práve vtedy, keď sa jeho svet stáva krehkejším.
7. Čo musí zariadenie zabezpečiť pre pocit bezpečia a dôstojnosti?
Podľa môjho názoru sa človek sa cíti dôstojne vtedy, keď vie, že je rešpektované jeho súkromie a že k nemu pristupuje s úprimným ľudským záujmom.
Je to o drobných gestách – o tom, že nikoho neponáhľame, že vypočujeme jeho priania a že v každom okamihu dňa cíti, že je pre nás dôležitý. Bezpečie totiž netvoria len steny, ale najmä pocit, že ste v rukách niekoho, komu na vás skutočne záleží.
8. Ako sa snažíte, aby CSS nepôsobilo ako inštitúcia, ale ako domov?
Snažíme sa o neustálu estetizáciu a zútulňovanie spoločných priestorov, aby čo najviac pripomínali prirodzené domáce prostredie. Skutočný domov však v našom ponímaní tvoria najmä medziľudské vzťahy, spolupatričnosť, láskavé slovo a pocit bezpečia, ktorý sa snažíme v našom centre neustále udržiavať.
9. Ako je celé zariadenie priestorovo rozložené?
Naše zariadenie tvoria viaceré pracoviská s rôznou kapacitou a zameraním. Hlavná časť sídli na Podbrezovskej (kapacita 140 miest) a menšia jednotka je na ulici Pri vinohradoch (13 miest). Rozšírili sme sa však aj o moderné, komunitne orientované pracoviská na Strelkovej a Račianskej ulici, ktoré poskytujú pokojnejšie prostredie.
10. Priniesli menšie pracoviská na Strelkovej a Račianskej inú atmosféru?
Jednoznačne áno, tieto pracoviská vznikli v rámci deinštitucionalizácie, čo znamená prechod k rodinnému typu bývania. Menší počet prijímateľov sociálnej služby umožňuje personálu ešte individuálnejší prístup a vytvára prostredie, ktoré sa oveľa viac podobá bežnému domovu. Atmosféra je tam pokojnejšia, menej formálna a prijímatelia sociálnej služby sa tam cítia prirodzenejšie.
11. Čo sa vám na menších prevádzkach osvedčilo najviac?
Najviac oceňujeme vyššiu mieru interakcie a rýchlejšiu adaptáciu prijímateľov sociálnej služby na nové prostredie. Pozitívne ohlasy máme najmä na relaxačné prvky, ako sú napríklad soľná jaskyňa či špeciálne terapeutické aktivity, ktoré sa v menšom kolektíve realizujú efektívnejšie. Klienti v týchto skupinách vykazujú väčšiu spokojnosť a menšiu mieru sociálnej izolácie.
12. Prečo sú „malé“ aktivity ako šach či záhrada také dôležité?
Tieto „malé“ aktivity sú kľúčové pre udržanie kognitívnych funkcií, motoriky a psychickej pohody. Záhradníčenie či tvorivé dielne dávajú dňu zmysel, rozvíjajú pocit užitočnosti a pomáhajú udržiavať sociálne kontakty. Sú to práve tieto „drobnosti“, ktoré bránia apatii a výrazne spomaľujú progresiu ochorení, ako je demencia.
13. Ktoré momenty vám v poslednom období najviac utkveli v pamäti?
Osobne si myslím, že sú to tie vzácne chvíle, keď sa naše priestory počas terapií naplnia hudbou a úprimným smiechom. Práve vtedy, keď vidíte našich prijímateľov úplne uvoľnených, vysmiatych a v ich očiach sa zrazu rozsvieti iskra radosti a chuti do života, si človek uvedomí skutočný zmysel svojej práce.
14. Ako vyzerá obyčajný deň v CSS Rača?
Ošetrovateľská starostlivosť u nás prebieha nepretržite 24/7. Samotný deň sa však snažíme naplniť životom – dopoludnia sa k bežnej rutine pridávajú rehabilitácie a obľúbené terapie. Po spoločnom obede a zaslúženom odpočinku je priestor na to, čo má kto rád – niekto uprednostní návštevu rodiny, iný prechádzku v našej záhrade alebo tvorivé dielne. Celý deň má svoj rytmus, ktorý prijímateľom necháva slobodu rozhodnúť sa, na čo majú práve chuť a náladu.
15. Kto všetko tvorí váš tím?
Náš tím má celkovo 125 zamestnancov a je tvorený odborníkmi z rôznych oblastí. Nájdete u nás napríklad sociálnych pracovníkov, sociálnych terapeutov, sestry a opatrovateľov. Neoddeliteľnou súčasťou sú aj administratívni a technickí pracovníci, ktorí sa starajú o hladký chod a zázemie celého centra.
16. Ako by ste opísali prácu v sociálnych službách?
Myslím si, že je to profesia, ktorá si vyžaduje celého človeka. Nie je len o vykonávaní pracovných úkonov, ale o sprevádzaní človeka v jeho zraniteľnom období života.
17. Čo musí mať človek v sebe, aby túto prácu robil dobre?
Základom je empatia, trpezlivosť a prirodzená úcta k starším a chorým ľuďom. Musí to byť človek s vysokou mierou emočnej inteligencie, ktorý dokáže zvládať aj náročné krízové situácie s pokojom a ľudskosťou. Bez vnútorného presvedčenia, že táto pomoc má zmysel, sa táto práca dlhodobo robiť nedá.
18. Je získavanie ľudí výzvou, alebo máte stabilný tím?
Priznám sa, že hľadanie nových kolegov je pre nás veľkou výzvou, keďže práca v sociálnych službách na Slovensku stále nepatrí medzi lukratívne zamestnania. Je to fyzicky aj psychicky náročné povolanie, ktoré si vyžaduje veľkú mieru osobného nasadenia. O to viac si vážime náš stabilný tím a každého nového kolegu, ktorý k nám neprichádza len kvôli výplate, ale preto, že v pomoci iným vidí hlboký ľudský zmysel.
19. Čo všetko sa v rámci rekonštrukcií aktuálne mení a modernizuje?
Zameriavame sa na zvyšovanie komfortu a bezpečnosti prijímateľov sociálnych služieb, čo zahŕňa bezbariérovosť izieb a kúpeľní či modernizáciu privolávacích systémov. Vzhľadom k veku budovy je nutnosť modernizácie kotolne a výťahov.
20. Na čo sa musíme v sociálnych službách pripraviť do budúcna?
Svet okolo nás sa rýchlo mení, no potreba blízkosti zostáva stále rovnaká. Slovensko dnes čelí k starnutiu populácie, čo prirodzene zvyšuje tlak na odbornú starostlivosť. O to viac sa však musíme zamerať na to, aby kvalita ľudského života a úprimný kontakt zostali našou hlavnou prioritou.
21. Čo by ste odkázali rodinám, ktoré majú z umiestnenia blízkeho obavy?
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že rozhodnutie pre umiestnenie svojho blízkeho do centra sociálnych služieb nie je zlyhaním rodiny, ale prejavom lásky a zodpovednosti. Odborný personál dokáže zabezpečiť starostlivosť, ktorú v domácom prostredí pri ťažkých diagnózach už technicky nie je možné zvládnuť. Odporúčame prísť sa k nám pozrieť, porozprávať sa a zbaviť sa tak zbytočného pocitu viny.
22. Kam by ste chceli CSS Rača ďalej posúvať?
Našou víziou je profilovať sa ako špičkové špecializované pracovisko pre diagnózy ako Alzheimer, Parkinson či demencia. Naším cieľom je, aby CSS Rača nebola vnímaná len ako inštitúcia, ale ako poskytovateľ kvalitného života pre prijímateľov sociálnej služby.
Zároveň musím zdôrazniť, že naša práca stojí na pevných základoch aj vďaka Bratislavskému samosprávnemu kraju. Ako náš zriaďovateľ nám je vždy nápomocný a vďaka tejto podpore môžeme neustále skvalitňovať prostredie aj starostlivosť, ktorú našim prijímateľom poskytujeme.
23. Čo vám osobne táto práca dáva a kedy má pre vás zmysel?
Táto práca mi dáva pokoru a pripomína mi, aké sú skutočné hodnoty v živote človeka.. Zmysel vidím v momentoch, keď sa nám podarí vrátiť prijímateľovi sociálnej služby iskru do očí a pocit, že sú stále dôležitou súčasťou spoločnosti. Práve tie malé víťazstvá nad chorobou a samotou sú mojou najväčšou odmenou.
Veľmi dôležitá je pre mňa aj spätná väzba od rodín. Najviac nás teší ich dôvera. Ten moment, keď rodina vidí, že ich blízky u nás našiel nielen odbornú starostlivosť, ale aj pochopenie a pozornosť, ktorú potrebuje.
