Milan Polešenský: Mladí ľudia nedostávajú dobrý príklad. Musíme zmeniť trend, keď nedôverujú inštitúciám

853
Milan Polešanský
Milan Polešanský

Ku školstvu inklinuje už dávno. Rovnako sa snaží vnímať potreby mladých. Je koordinátorom sekcie mládeže Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, ako aj Mládežníckeho parlamentu Bratislavského samosprávneho kraja, kde v aktuálnom volebnom období pôsobí aj ako župný poslanec. Milan Polešenský považuje mládežnícky parlament za dobré miesto pre mladých ľudí na formulovanie ich predstáv a otvorenú komunikáciu so samosprávou. 

Stali ste sa poslancom Zastupiteľstva BSK. Čo vás motivovalo k tomuto kroku?

V profesionálnom, ale aj osobnom živote sa venujem práci s mládežou a vzdelávaniu. Veľkú časť aktivít som realizoval v spolupráci s oddelením školstva Bratislavského samosprávneho kraja a so strednými školami, ktorých je kraj zriaďovateľom. Za posledné roky vidím obrovské zlepšenie, snahu a vôľu mladých ľudí, pedagógov a vedenia škôl meniť veci okolo seba. Je to motivujúce a pozícia poslanca BSK sa mi javila ako prirodzené pokračovanie mojej práce. Ako poslanec môžem vnímať mládež a vzdelávanie v kraji aj z pohľadu zriaďovateľa a pomôcť posúvať veci ešte ďalej.

Aké sú vaše ambície v rámci kraja. O čo by ste sa chceli zasadiť? Máte pripravený nejaký projekt?

V tomto roku je mojou prioritou pokračovať v napĺňaní stratégie rozvoja práce s mládežou v kraji. Pomáhame školským parlamentom na stredných školách, pracujeme s učiteľmi, založili sme historicky prvý mládežnícky parlament v Bratislavskom kraji, prepájame mladých ľudí naprieč celým Slovenskom. Rád by som do aktivít BSK zapojil aj rodičov, ktorí často nevedia, aké šikovné deti majú doma a neprikladajú mimoškolským aktivitám význam, aký by si zaslúžili. Toto musíme zmeniť.

Keď ste kandidovali, mali ste asi nejakú predstavu o práci poslanca, zhoduje sa s  realitou alebo je to celé zložitejšie?

V predchádzajúcich rokoch som bol ako odborník členom školskej komisie pri miestnom zastupiteľstve v Petržalke. Zároveň som pracoval so samosprávami v rámci aktivít Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, v ktorom pracujem, takže som mal už pred kandidatúrou dobrú predstavu o tom, čo obnáša práca poslanca. Trošku prekvapený som z toho, že sa na mňa po zvolení za poslanca obracajú ľudia s rôznymi problémami, ktoré ich trápia. Je to ale veľmi milé prekvapenie a som rád, ak dokážeme pomôcť. Samozrejme nie vždy sa to dá a niekedy musíme prijímať rozhodnutia, ktoré nie sú populárne, ale sú nutné.

Vy ste aj koordinátorom v rámci Mládežníckeho parlamentu BSK. V čom vidíte jeho pridanú hodnotu?

Mládežnícky parlament nevnímam len ako skupinu dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú svojim mestám alebo obciam. Znamená pre mňa najmä spoluúčasť mladých ľudí na rozhodovaní v samospráve. Prieskumy v posledných rokoch ukazujú na veľkú nedôveru mladých ľudí k štátu, štátnym inštitúciám a samospráve. Mladí ľudia sa necítia vypočutí, domnievajú sa, že sa nikto nepýta na ich názor a to ani vo veciach, ktoré sa ich priamo týkajú. O všetkom rozhodujú dospelí. Pritom mladí ľudia sa cítia byť zrelými na rozhodovanie. Mládežnícky parlament, školské parlamenty, projekty participačných rozpočtov a podobné iniciatívy ukazujú mladým ľuďom, že ich rešpektujeme, počúvame, zapájame a zaujíma nás ich názor. V tom vidím najväčšiu hodnotu mládežníckeho parlamentu. Zároveň je to miesto na učenie sa a získavanie kompetencií, ktoré budú mladí ľudia potrebovať v ďalšom živote.

Čo vlastne MP je a aká je jeho úloha a kto môže byť členom?

Ako som spomenul, najdôležitejšia úloha by malo byť zapojenie mladých ľudí do rozhodovania. Znamená to možnosť pripomienkovať materiály, ktoré idú na zastupiteľstvo, iniciovať vlastné návrhy, formulovať a predkladať požiadavky mladých ľudí samospráve. Vždy ale záleží na tom, kto sú členovia mládežníckeho parlamentu, aké sú ich záujmy a čo by chceli robiť. Na Slovensku máme mládežnícke parlamenty, ktoré sa venujú len dobrovoľníctvu alebo sú akoby záujmovým klubom, kde sa stretávajú mladí ľudia v bezpečnom prostredí a trávia spolu čas. Na druhej strane máme aj také skupiny, ktoré pracujú najmä s politickými témami. Nie som zástanca prísneho vymedzenia činnosti mládežníckeho parlamentu. Dôležité je, aby jeho členovia získavali dôležité zručnosti, pomáhali svojmu okoliu a zabávali sa.

Majú mladí ľudia záujem sa zúčastniť MP a nakuknúť do komunálnej politiky?

Moja skúsenosť je, že politika mladých ľudí veľmi nezaujíma. Denne sú bombardovaní hádkami, vzájomnými útokmi politikov a nízkou politickou kultúrou. Okrem toho sú presvedčení, že aj keď sa budú snažiť nemôžu nič zmeniť. Výsledkom je, že rezignujú na zapájanie sa do vecí verejných. Je to celoslovenský jav, potvrdzujú ho aj prieskumy a toto je problém, ktorý sa snažíme riešiť. Ukázať mladým ľuďom, že zapájať sa oplatí a že veci sa dajú meniť k lepšiemu. Len treba začať postupnými krokmi a nemať prehnané očakávania.

Do mládežníckych parlamentov sa zvyčajne prihlási 2-3 krát viac mladých ľudí ako môžeme prijať. V Bratislavskom kraji je situácia trošku iná v tom, že máme veľa organizácií, podujatí, príležitostí, takže si každý môže vybrať a záujem mládeže sa tak rozkladá.

S akými reakciami mladých ľudí sa stretávate? Aké najčastejšie otázky riešite?

Najdôležitejšie je vytvoriť v mládežníckom alebo školskom parlamente dobrý kolektív, aby sa mladí ľudia radi stretávali a pomáhali si. Potom riešia veľmi široký okruh tém od organizácie podujatí, cez problémy na školách, ekológiu až po typické komunálne témy, ako sú stav chodníkov, odpad, umiestnenie lavičiek, ihriská a športoviská… Nie všetko vedia vyriešiť, ale dôležité je rozprávať sa o týchto témach a spoločne hľadať riešenia.

Ako vidíte našu budúcnosť, politickú či spoločenskú, keď sa stretávate s mladými ľuďmi, kam sa budeme uberať a ako ju vnímajú oni?

Mladí ľudia, s ktorými sa stretávam sú veľmi šikovní a vnímaví, ale nemyslím si, že by sme im dávali dobrý príklad. Musíme zmeniť trend, keď nedôverujú inštitúciám a strácajú motiváciu zlepšovať veci okolo seba. Verím ale, že sa nám to podarí a Slovensko bude stále lepšie miesto pre život.