Modranský banský náučný chodník

330
Vodnú nádrž Harmónia pri začiatku Modranského banského náučného chodníka napája Vištucký potok, ktorého niva je porastená jelšovým podhorským lužným lesom. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu

Prinášame vám trinásty diel zo seriálu Náučné chodníky. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja.

Na Modranskom banskom náučnom chodníku vás čaká objavovanie nadzemného i podzemného bohatstva prírody.

Chodník začína v lokalite Modra – Harmónia pri turistickom informačnom stredisku. Jeho trasa vás ďalej povedie cez centrum Harmónie, okolo vodnej nádrže Harmónia, na vrch Tri kopce, Medvediu skalu až po parkovisko pod Dolnou Medveďou skalou. Trasa je stredne náročná prekonáme prevýšenie 170 m (opačným smerom 105 m), prechod nám zaberie 1 – 1,5 hodiny a prejdeme 3,2 kilometra.

Úvodná smerovka Modranského banského náučného chodníka na jeho začiatku v Harmónii. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu

Náučný chodník v teréne nemá obvyklé informačné panely, ale len turistické tabuľky s názvom zastávky a smerovky s tvarovou značkou náučného chodníka. Autori náučného chodníka zároveň upozorňujú verejnosť, že vstup do podzemných priestorov je nebezpečný a ohrozuje zdravie a život.

Opustený lom nad ústím Vištuckého potoka do vodnej nádrže Harmónia na krátkej odbočke z Modranského banského náučného chodníka na juhozápadnom úpätí Dolinkovského vrchu odkrýva fylity a rôzne iné kryštalické a grafitické bridlice plášťa modranského žulového masívu. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu

Chodník s ôsmymi zastávkami je obojsmerný, ale pre laikov je vhodné začať od zastávky Vodná nádrž Harmónia – štôlňa. Pre zdolanie trasy odporúčame turistickú obuv.

Aj vodná nádrž Harmónia pri Modranskom banskom náučnom chodníku, vybudovaná na úpätí strmých okrajových malokarpatských svahov, sa postupne zanáša sedimentmi a zmenšuje sa tak jej retenčná funkcia. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu
Na južne orientovaných strmých svahoch Dolinkovského vrchu pri trase Modranského banského náučného chodníka sú dobre zachované kyslomilné dúbravy. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu

Banské diela v okolí Modry

Malokarpatské okolie Modry je bohaté na výskyt historických banských diel, ktoré vznikli v období hľadania ložísk drahých kovov (zlata a síry). Najintenzívnejšie sa pátralo po nerastnom bohatstve na prelome 18. a 19. storočia. Hľadanie bolo však relatívne neúspešné.

Počiatok baníctva ako takého nie je známy, avšak prvé zmienky o obhliadke starých banských diel pochádzajú z roku 1773. V oblasti sa nachádza okolo 20 podzemných a veľký počet povrchových banských diel – po pezinsko-perneckej oblasti ide o druhý najpočetnejší výskyt na západnom Slovensku, pričom banícka činnosť tu napriek svojej intenzite zrejme nikdy nepriniesla zisk. Diela vznikali v oblasti hojných kontaktov modranského granitoidného masívu a kryštalických bridlíc, ale aj v triasových kremencoch, mylne považovaných za vyvetrávajúce kremenné žily v granitoidnom modranskom masíve.

Kutacia (ťažobná) jama – pinga – na vrchole Troch kopcov na Modranskom banskom náučnom chodníku, jedna z najväčších v území modranského baníctva. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

V 19. storočí sa v doline Vištuckého potoka povyše Harmónie v masíve Dolinkovského vrchu zistil len ojedinelý nevýznamný výskyt zlato-oloveného zrudnenia. Najväčším banským dielom v území je štôlňa Bartolomej pri kremencovej Medvedej skale pod Troma kopcami. S dvoma podlažiami a celkovou dĺžkou chodieb 400 m patrí k najdlhším baniam na vyhľadávanie či ťažbu drahých kovov na západnom Slovensku. Podzemné banské diela nie sú verejnosti sprístupnené (pozri upozornenie v poznámke vyššie).

Modranský banský náučný chodník schádza po nápadných banských haldách k Dolnej Medvedej skale (vľavo). Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Huncokári

Huncokármi sa nazývajú obyvatelia lesov Malých Karpát (a územia až po Myjavu i Považský Inovec), ktorí na pozvanie miestnych zemepánov prichádzali od polovice 18. storočia z Tirolska a Bavorska pre lesné práce (ťažba dreva, sadenie stromčekov, pálenie vápna a dreveného uhlia). Uprostred prevažne bukových lesov založili osady – samoty –, ktoré obývali do polovice 20. storočia, kedy boli po druhej svetovej vojne ako etnickí Nemci väčšinou deportovaní a ich horské obydlia časom zanikli.

Huncokári počas celých dvesto rokov žili v izolácii. Ich potomkovia u nás uchovávajú ich pamiatku a kultúru. Pomenovanie komunity pochádza z nemeckého slova „Holzhacker“ (drevorubač), pričom sami sa nazývali „Waldleute“ (lesní ľudia). Svedkami tohto obdobia a spôsobu života huncokárov sú mnohé rozľahlé vnútrohorské lúky, miestami s dožívajúcimi starými ovocnými stromami, napr. Rybníček, Holint, Sklená huta, Čermákova lúka, niektoré zmenené na chatovú oblasť (Piesok, Kolárske a i.).

Raritou je horský cintorín nad Modrou-Pieskom, v roku 2005 pietne zrekonštruovaný.

Horský huncokársky cintorín nad osadou Piesok povyše Modranského banského náučného chodníka. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu
Trasa a zastávky Modranského banského náučného chodníka v Modre-Harmónii
Územie Modranského banského náučného chodníka s vyznačením jeho východiska v Modre-Harmónii a konca pod Dolnou Medveďou skalou

Pre podrobný popis zastávok Modranského banského náučného chodníka kliknite sem.

Zdroj: naucnechodniky.sk, mbnch.sk