Náučný chodník Červený most – Železná studienka – Kamzík

344

Prechádzka históriou a prírodou v zelenom srdci Bratislavy.

Na náučnom chodníku Červený most – Železná studienka – Kamzík sa nachádza až 18 zastávok, vedie po širokých lesných cestách a je možné naň nastúpiť na rôznych miestach – a to z rôznych zastávok busu MHD č. 43 v doline Vydrice, resp. z konca trasy chodníka na Kamzíku – zastávka trolejbusu MHD č. 203 Koliba a ďalej pešo 1,3 km s prevýšením 125 m po zelenej turistickej značke alebo nadväzujúcim busom MHD č. 44 (konečná – Kamzík).

Mlynská dolina v Bratislave

Ulica, jeden z deviatich sektorov bratislavskej mestskej časti Karlova Ves v okrese Bratislava IV a dolina pozdĺž 17 km dlhej riečky Vydrica, ktoré sú pomenované podľa bývalých mlynov pri nej. Celá leží v Malých Karpatoch. Možno ju považovať za najstaršiu výrobnú a neskôr priemyselnú oblasť Bratislavy. K jej technicko-stavebným pamiatkam patrí sústava pôvodne deviatich mlynov, štyri vodné nádrže (jazerá), železničný Červený most a niekdajšia budova prachárne na Patrónke.

Jej historický i súčasný charakter sa zreteľne líši v dolnej tretine a horných dvoch tretinách, ktorých rozhraním je Červený most. Dolná časť – od ústia Vydrice do Dunaja – má významnú dopravnú funkciu (úsek diaľnice D2 európskeho významu, diaľková európska turistická trasa E8) a je sídlom významných inštitúcií (televízia – v jednej z najvyšších budov na Slovensku s výškou 108 m –, zoologická záhrada, najväčší komplex študentských domovov a internátov v strednej Európe, cintorín Slávičie údolie, dve fakulty Slovenskej technickej univerzity a dve fakulty Univerzity Komenského). 

Horné dve tretiny – Horná Mlynská dolina – so zachovaným prírodným i historickým charakterom v malokarpatskom horskom prostredí predstavujú rekreačnú oblasť celomestského významu. Štyri historické umelé vodné nádrže (pozri nižšie heslo Bývalé mlyny v doline Vydrice) slúžia na športový rybolov a voľakedy či dnes občas aj člnkovanie a v zime na korčuľovanie. Lesopark je vybavený altánkami, lavičkami, riadenými ohniskami a p. Územie pozdĺž Vydrice v Hornej Mlynskej doline až takmer pod Pánovu lúku spolu s dolnými dvoma vodnými nádržami (Tretí rybník a Štvrtý rybník pod Klepáčom) sú územím európskeho významu Vydrica (súčasť sústavy Natura 2000). 

Územie celej Hornej Mlynskej doliny spadá do územia Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, ktoré je aktuálne silno atakované (zákonnou) ťažbou dreva a inými zásahmi do prírody potenciálne ohrozujúcimi biotop Vydrice ako aj rekreačnú funkciu mestského lesoparku. Z tohto dôvodu sa Lesoochranárske zoskupenie VLK v spolupráci s inými iniciatívami a občianskymi združeniami usiluje o vyhlásenie prírodnej rezervácie Pramene Vydrice, kde by sa nesmelo poľovať a rúbať, ale bol by povolený voľný pohyb návštevníkov. Zároveň existuje iniciatíva vyhlásiť časť bratislavského lesoparku za Národný park Bratislavské mestské lesy s minimalizáciou lesného hospodárenia a vylúčením pohybu motorových vozidiel a developerských projektov.

Červený most

Pôvodne jednokoľajový železničný viadukt vybudovaný v roku 1848 medzi Patrónkou a Lamačom pri Bratislave na trati Gänserndorf – Marchegg – Bratislava talianskou firmou Felice Tallachini. V dĺžke 215 m premosťoval hlbokú Mlynskú dolinu s hradskou a riečkou Vydricou vo výške 17 m deviatimi tehlovými klenbami na kamenných pilieroch. Tehlové klenby dali mostu pomenovanie. V roku 1881 bol most zdvojkoľajnený. Ustupujúce nemecké vojská 4. apríla 1945 most zničili. Vojaci Červenej armády postavili spolu s miestnymi obyvateľmi za sedem dní po oslobodení Bratislavy provizórny drevený most, ktorý bol v roku 1948 nahradený oceľovou konštrukciou. Pre zachovanie pôvodného mena bol oceľový most natretý na červeno. Povyše mosta leží pri Vydrici rekreačno-oddychová lokalita bratislavského lesoparku Partizánska lúka s vybavenosťou najmä pre rodiny s deťmi.

Červený most bol pomenovaný podľa pôvodných – dnes neexistujúcich – tehlových podpier. Zaužívaný názov tak dnes ovplyvňuje farbu náteru mostného telesa. Foto: Zora Machová

Železná studnička (historicky Železná studienka, nem. Eisenbrünnl, maď. Vaskutacska)

Prímestská rekreačno-oddychová lokalita bratislavského lesoparku v severozápadnej časti Bratislavy v Hornej Mlynskej doline pri sútoku Bystričky a Vydrice. Pomenovaná podľa prameňa železitej vody, pri ktorom v prvej polovici 19. storočia vybudoval Jozef Bergameny Ferdinandove kúpele. Prvú liečebnú a spoločenskú sezónu tu otvorili v roku 1830. Čistý prameň bez farby a vône bol vhodný pre ľudí, ktorí trpeli anémiou. V roku 1844 budovu odkúpil Jakub Palugyay, ktorý kúpele prebudoval na hotel a významné výletné miesto. Časom úprava toku Vydrice narušila režim podzemných vôd a liečivý železitý prameň zanikol. V polovici 20. storočia nastala postupná devastácia a v roku 1970 budovu zbúrali. V súčasnosti sa zdĺhavo pripravuje revitalizácia lokality znovuvybudovaním tzv. Labutieho pavilónu a záhradnej reštaurácie.

Historický hraničný kameň Bratislavy v areáli Železnej studničky čakajúcom na revitalizáciu (náučný chodník Červený most – Železná studienka – Kamzík). Foto: Zora Machová

Bývalé mlyny v doline Vydrice

Na strednom a dolnom toku Vydrice sa už pred stáročiami usadili mlynári a postavili tu mlyny. Koncom 14. storočia tu existovalo deväť obilných mlynov. Podľa nich sa od polovice 15. storočia ujalo pomenovanie Mlynská dolina. Súčasťou sústavy mlynov boli aj štyri umelé vodné nádrže v Hornej Mlynskej doline, ktoré sú pozoruhodnými technickými pamiatkami dokumentujúcimi vyspelosť vodného staviteľstva na Slovensku. Mlyny boli v činnosti až do 60. rokov 19. storočia. Prvý mlyn (stál najbližšie k Dunaju) prestaval v roku 1890 taliansky inžinier Enea Lafranconi na vilu pripomínajúcu zámoček, ktorá ustúpila výstavbe diaľničného mosta Lafranconi. Niektoré ďalšie mlyny prebudovali napr. na výletné pohostinstvá. Časom z prvých štyroch neostalo nič a zvyšných päť bolo buď adaptovaných do novších stavieb alebo boli či sú rekonštruované.

Klepáč alebo VIII. mlyn – bývalý výletný hostinec v barokovej budove mlyna, v ktorom v 16. až 18. storočí žili habánski mlynári. Tento mlyn mal ešte prívlastok „ostrovný“. Ako jediný bol úplne obklopený vodnými tokmi: Vydricou a privádzačom vody na mlynské koleso vedeným na úpätí svahu s pokračujúcim odtokom vody do Vydrice. Nedávna renovácia Klepáča je splnením vôle RNDr. Ľudmily Sedlárovej Rabanovej, prvej genetičky na Slovensku, ktorá sa tu narodila a vyrástla. Klepáč má slúžiť najmä deťom a mládeži pre vzdelávacie a výchovné programy, voľnočasové aktivity, tvorivé dielne, pobyty v prírode. Výletná reštaurácia a ihriská slúžia verejnosti.

Klepáč – bývalý VIII. mlyn – na náučnom chodníku Červený most – Železná studienka – Kamzík. Foto: Zora Machová

IX. mlyn alebo Suchý mlyn leží na Vydrici najvyššie zo všetkých mlynov asi 0,6 km pod Železnou studničkou. Dodnes sa zachoval takmer v pôvodnej dispozícii. Prestal pracovať v roku 1868. Budovu tohto mlyna, postavenú na mieste staršieho mlyna v roku 1846, prestavali okolo roku 1900 na letný penzión, neskôr patrila lesnému závodu, ktorý tu zriadil prevádzkový dvor a byty. V súčasnosti sa mlyn a jeho areál citlivo rekonštruuje podľa dobových dokumentov. Povyše mlyna pri Vydrici stojaci pomník pripomína udalosť z 1. mája 1890, kedy sa tu konala manifestácia pri utajených oslavách Sviatku práce (keďže vtedajšia maďarská vláda oficiálne oslavy v meste zakázala), na ktorej verejne vystúpil s prejavom pred robotníkmi ako aktívny činiteľ robotníckeho hnutia v Bratislave majiteľ tohto mlyna, Rudolf Nemčík.

IX. mlyn na trase náučného chodníka Červený most – Železná studienka – Kamzík. Foto: Zora Machová
Foto: Zora Machová

Sedačková lanovka Železná studienka – Kamzík

Osobná visutá jednolanová dráha obežného systému s pevným uchytením dvojmiestnych sedačiek typu SL-2 v Bratislavskom lesnom parku. Výrobca Transporta Chrudim. V prevádzke bola v rokoch 1972 – 1989. Po pauze a rozsiahlej rekonštrukcii bola spustená v septembri 2005 do celoročnej prevádzky. Má dĺžku 990 m a počas osemminútovej jazdy prekonáva prevýšenie 186 m medzi bývalými reštauráciami Snežienka a Koliba Expo. Možná je aj preprava bicyklov.

Náučný chodník Červený most – Železná studienka – Kamzík podchádza sedačkovú lanovku na jej hornom konci poniže jej stanice. Foto: Zora Machová

Kaverny z prvej svetovej vojny

Bývalé delostrelecké betónové podzemné kryty a sklady munície v lesoch o. i. aj v oblasti Hornej Mlynskej doliny a vrchu Kamzík v blízkom okolí trasy náučného chodníka. Boli vybudované v rokoch 1914 – 1915 na obranu jediného pevného mosta v Bratislave cez Dunaj – mosta Františka Jozefa I. –, aby ruská armáda postupujúca zo severu cez Karpaty neprenikla cez Slovensko do Rakúsko-Uhorska (do Viedne, Budapešti) či na Moravu. Kaverny boli stavané tak, aby bolo vidieť z jednej na druhú. V priamom boji využité neboli, ruské vojská boli zatlačené spať. Celkovo je kaverien v oblasti Bratislavy (Devínska Kobyla – Kamzík) viac ako tridsať, miestami sú dnes dobre viditeľné v teréne. Dobrovoľníci niektoré z nich postupne čistia a sprístupňujú verejnosti.

Foto: Zora Machová

Koliba

Štvrť bratislavskej mestskej časti Nové Mesto v okrese Bratislava III na juhovýchodnom okraji Malých Karpát. Názov je odvodený od niekdajšej krčmy Strohhütte (Slamená búda), ktorá sa neskôr ľudovo volala koliba. Je známa najmä vďaka filmovým ateliérom, ktoré sa tu nachádzajú, a v blízkosti ležiacemu obľúbenému rekreačnému miestu Bratislavčanov v oblasti vrchu Kamzík (439 m n. m.) so zachovanými bukovými lesmi a lúkami. Na jeho vrchole stojí dominanta mesta – televízna veža z roku 1975 (vysoká 194 m), ktorá nahradila staršiu z roku 1956 (pri nej stával v druhej polovici 20. storočia skokanský mostík). Vo veži sa vo výške 70 m nachádza otočná reštaurácia s panoramatickým výhľadom na široké okolie Bratislavy až do Maďarska či na rakúske Alpy. Kamzík je významné stredisko turistického ruchu (hotel, bobová dráha, lyžiarsky vlek, bufety, parkoviská, konečná MHD bus č. 44, lanovka z doliny Železnej studničky, turistické značkované trasy – o. i. aj diaľková Cesta hrdinov SNP či medzinárodná E8, náučný chodník). Pod vrcholom stojí pomník padlým vojakom v prusko-rakúskej vojne z roku 1866 a pamätník víťazstva nad Turkami z roku 1683.

Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.

Zdroj: naucnechodniky.eu, ostatné foto: Monika Kováčová, Farby jesene