Môžu sa po vakcínach proti COVID-19 prejaviť nežiadúce účinky aj po rokoch?

1159

Vakcíny proti COVID-19 sa podávajú podľa očkovacej schémy, ktorá pozostáva z jednej, prípadne dvoch dávok. To znamená, že nejde o dlhodobé užívanie lieku ako napríklad pri chronických chorobách. Po podaní vakcíny sa v tele vytvoria protilátky a vďaka tomu si imunitný systém „natrénuje“ boj proti vírusu. Samotná vakcína je telom rozložená približne do 7 dní. V súčasnosti nie sú pozorované, a na základe mechanizmu účinku nie sú ani predpokladané, dlhodobé následky použitia vakcín proti COVID-19. Prvé klinické testy sa pritom začali už na jar 2020.

Technológie vakcín proti COVID-19 sú známe už niekoľko desiatok rokov a niektoré z nich sa úspešne používajú aj pri iných liečebných postupoch. mRNA technológia sa začala skúmať v roku 1990 a bola už použitá pri vývoji vakcín proti besnote, vírusu ZIKA či chrípke. Potenciál má aj v prevencii niektorých druhov rakoviny.

Vektorová technológia sa v súčasnosti používa aj pri očkovaní proti Ebole. Pred vypuknutím pandémie prebiehali klinické testy vakcín proti malárii, HIV alebo vírusu ZIKA. Ak by sa nežiaduce účinky vakcín začali prejavovať aj po dlhšom čase, určite by už boli zaznamenané.

Napokon, všetky vakcíny, ktoré sa registrujú cez EÚ sú dôkladne preskúmané a preverené Európskou liekovou agentúrou a musia spĺňať prísne štandardy bezpečnosti a účinnosti. V klinických štúdiách takýchto vakcín sa preukážu nežiaduce účinky s frekvenciou najmenej 1 z 1 000.

Zriedkavejšie nežiaduce účinky sa potom následne preukážu pri použití vakcíny v klinickej praxi. Vakcíny proti COVID-19 boli celosvetovo podané už viac ako 2 miliardám ľudí (ide o viac ako 4.6 miliardy jednotlivých dávok).

Dlhodobé prínosy očkovania nemusia byť zrejmé na prvý pohľad. Očkovacie látky však každoročne ochránia stovky miliónov ľudí na celom svete pred ochoreniami, ktoré by inak mohli spôsobiť vážne zdravotné problémy alebo dokonca smrť.

Zdroj: Štátny ústav pre kontrolu liečiv