V spolupráci s Centrom sociálnych služieb prof. K. Matulaya pre deti a dospelých sme zorganizovali 5-mesačný program zameraný na komunikáciu s dospelými a deťmi s poruchou autistického spektra.
Bratislavský samosprávny kraj má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 14 zariadení sociálnych služieb, v ktorých pracuje takmer 900 zamestnancov. Sú medzi nimi empatickí sociálni pracovníci, terapeuti a inštruktori, obetavé opatrovateľky i zdravotnícki pracovníci, šikovní údržbári aj upratovačky, milé kuchárky, psychológovia… Na župe si vážime ich maximálne pracovné nasadenie, profesionalitu, ale aj ľudskosť a trpezlivosť. Pomáhame im rásť, či už odborne, alebo osobnostne. Naše investície do zamestnancov sú však prospešné nielen pre nich, ale aj pre samotných prijímateľov. Zvýši sa kvalita ich života a, samozrejme, kvalita sociálnych služieb.
Jedným z našich cieľov je skvalitniť poskytovanie sociálnych služieb deťom aj dospelým s poruchou autistického spektra (PAS). Zdieľanie poznatkov je nesmierne dôležité. Župný odbor sociálnych vecí v spolupráci s Centrom sociálnych služieb prof. K. Matulaya pre deti a dospelých vo februári zorganizoval vzdelávanie zamerané na prácu a komunikáciu s deťmi a dospelými s PAS. Ide o 5-mesačný vzdelávací program financovaný z rozpočtu župy, určený pre zamestnancov župných zariadení. Nadobudnuté vedomosti však môžu účastníci vzdelávacieho programu uplatniť aj pri práci s osobami s mentálnym postihnutím.
Do vzdelávacieho programu je aktuálne zapojených viac ako 50 zamestnancov. Lektorkami sú odborníčky z centra, ktorých cieľom je odovzdať zamestnancom vedomosti a skúsenosti overené v praxi. Starostlivosť o ľudí s PAS má totiž v Centre sociálnych služieb prof. K. Matulaya vyše 20-ročnú tradíciu.
Obsahom vzdelávania sú témy zamerané na rozvoj sociálnej komunikácie, využívané sú technologické možnosti, prioritou je individuálna práca zameraná na potreby daného človeka. Malé dieťa potrebuje veľa stimulácie na rozvoj zručností a schopností, dospelí ľudia zase nápady na sebarealizáciu, zapojenie do pracovných postupov či spoločenských aktivít. Preto je v rámci vzdelávania venovaná pozornosť aj metodickým nácvikom v sebaobsluhe a riešeniu problémového správania.
„Celoživotné vzdelávanie zamestnancov vykonávajúcich pracovné činnosti v oblasti sociálnych služieb je neoddeliteľnou súčasťou aktívneho nástroja personálnej politiky BSK. Teší ma, že po nútenej pandemickej prestávke opäť vo vzdelávaní zamestnancov zariadení sociálnych služieb na župe pokračujeme. Nevzdelávať sa pre mňa totiž znamená ochudobňovať sa o dosiahnutie svojho vlastného potenciálu,” vysvetľuje Marica Šiková, riaditeľka župného odboru sociálnych vecí.
Slová zamestnancov, ktorí absolvovali vzdelávací kurz:
„Domáce úlohy mi pomáhali zamyslieť sa nad konkrétnou prácou s dieťaťom, slúžili na overenie postupov a na hľadanie nových možností.“
„Postupne sme si začali vyrábať pomôcky, ktoré ste nám prezentovali, a začali sme s nimi pracovať.“
„Veľa nám dala aj komunikácia s personálom z iných zariadení.“
„Obsah prináša veľa teórie podloženej praktickými skúsenosťami a cvičeniami, ktoré umocňujú odborný prístup.“
„Inovatívne, inšpirujúce, v praxi veľmi použiteľné.“
„Cítiť, že prednášajúci sú ľudia, ktorí svojou prácou žijú, a vedomosti sú reálne a vyskúšané a to robí toto vzdelávanie plnohodnotným.“
Ako to vidia lektorky?
Mgr. Kornélia Kičáková, psychologička:
„Určite aj dnes, po 10 rokoch práce s klientmi s PAS, vnímam diagnostiku ako tímovú činnosť, pri ktorej sa s kolegyňami navzájom dopĺňame a podporujeme. Osobne mi pri vzdelávaní najviac pomohlo učenie sa – samoštúdium, organizované vzdelávanie, ale najmä aplikácia naučeného v praxi. To, že som vždy mohla povedať, že niečo neviem, mohla som sa pýtať a žiadna otázka nebola ,hlúpa‘“.
Mgr. Katarína Hollá, liečebná pedagogička:
„V začiatkoch terapie je najdôležitejšie vybudovať si vzťah s dieťaťom, ale aj s rodičom. Dieťa musí zistiť, že sa na terapii budú diať preňho dobré veci a že od neho budem chcieť iba to, čo naozaj zvládne. Iba vďaka tomu bude ochotné spolupracovať, učiť sa nové veci a prekonávať svoje limity. Rodič sa pre mňa v tomto stáva ,spolupracovníkom‘, a preto je dôležité vybudovať si s ním partnerský vzťah, v ktorom sa od seba učíme navzájom.“
