Po stopách Pálffyovcov: Náučný chodník grófa Pálffyho

2958

Pozývame vás na prechádzku po stopách grófa Pálffyho. Prejdite sa históriou k malebnej vyhliadke a preneste sa do dôb, kedy v Bratislavskom kraji žil tento slávny šľahtický rod.

Náučný chodník grófa Pálffyho sa nachádza v obci Štefanová, začína pri cintoríne a vedie až ku kaplnke sv. Rozálie. Tu je popis trasy:

Štefanová je obec pri západnom okraji Podunajskej (Trnavskej) pahorkatiny neďaleko úpätia Malých Karpát na ľavom brehu Štefanovského potoka. Na ruinách pôvodnej obce Schönau (ľudovo Šajnava) ju založil v roku 1588 na svojom panstve gróf Mikuláš Pálffy, o ktorého významnom postavení vypovedá nápis nad vstupnou bránou hradu Červený Kameň (viac v textoch k Historickému náučnému chodníku Okolohradná potulka) – „Mikuláš Pálffy z Erdődu, slobodný barón a pán Červeného Kameňa, župan bratislavský a komárňanský, kapitán kráľovského hradu Bratislavy, radca jeho milosti cisárovnej, ako aj hlavný kapitán zadunajskej časti tohto kráľovstva a hradu Nových Zámkov“. Až do roku 1945 boli Pálffyovci patrónmi miestneho kostola, fary a školy. Obec sa stala jednou z najväčších obcí panstva. V jej chotári vznikli vinohrady, mlyny a rybníky.

Panšula

Bývalá ovocná škôlka – „Baumschule“ –, ktorú v centre Štefanovej založil farár Ján Uhlárik. Bola zdrojom ďalších škôlok v obci, z ktorých pochádzali dnes už neznáme odrody hrušiek (tzv. šemendy, magdalénky či jakubenky) a jabloní (tzv. čapáky či koženky), ale aj moruší, bielych slív… Na jej mieste je dnes obecný park.

Kostol sv. Štefana v Štefanovej

Rímskokatolícky jednoloďový kostol s jednou vežou v centre obce Štefanová, pôvodne gotický, zo 14. storočia, posvätený v roku 1500, viackrát upravovaný (17. storočie, 19. storočie, 1965, 1973, 2010, 2014), s barokovým interiérom. V jeho okolí býval cintorín, do roku 1880 ohradený kamenným múrom. Miestna fara z roku 1700 je po kostole druhou najstaršou stavbou v obci.

Prírodná rezervácia Alúvium Gidry

Chránené územie pri západnom okraji Podunajskej (Trnavskej) pahorkatiny západne od Štefanovej povyše vodnej nádrže Budmerice vyhlásené v roku 1993 v troch izolovaných areáloch na nive na ľavom brehu Gidry na ochranu zachovalého komplexu močiarnych biotopov so zvyškom jelšového lesa a dvoma jazierkami s priľahlými močiarno-vŕbovými porastmi, významného z botanického, biologického, vodohospodárskeho a krajinárskeho hľadiska. (Pozn. Trasa náučného chodníka územie míňa.)

Markovičov mlyn

Jeden z troch bývalých mlynov v Štefanovej, pomenovaný podľa svojho posledného majiteľa. Stál pri hrádzi bývalého Hornošajnavského rybníka. Pre nedostatočnú vodnosť Štefanovského potoka začiatkom 20. storočia zanikol. Zachovali sa len zvyšky mlynského náhonu a hrádze rybníka.

Kaplnka sv. Rozálie pri Štefanovej

Kaplnka asi 1,3 km severne od Štefanovej a 0,8 km východne od Častej v poľnej krajine na nevysokej vyvýšenine s plochým vrcholom. Na mieste starovekého kultového miesta bola postavená v roku 1885, v roku 2005 zrekonštruovaná. „Rozálka“ je pútnym miestom – v nedeľu po sviatku sv. Rozálie (4. september) sa konali procesie spojené s dožinkami. Vyvýšenina je mladou tektonicky vyzdvihnutou kryhou s neogénnymi pieskovcami, pieskami, ílovcami a ílmi v jadre, prikrytými mladšími hlinito-piesčitými štrkmi náplavových kužeľov. Malebnosti prostredia s výhľadom, výnimočným v pahorkatinnom prostredí, prispieva aj mohutná viac ako 130-ročná lipa malolistá s obvodom kmeňa takmer 200 cm. Lokalita bola viackrát filmovou kulisou.

Zdroj: naucnechodniky.eu