Takmer 400 náhrobných kameňov prevažne z 18. storočia bolo objavených náhodou a správa o nich obletela svet. O ich pôvode a význame nám porozprával Tomáš Stern.
„Skoro 80 rokov boli zabudnuté a teraz sa našli úplnou náhodou. Pri revitalizácii bratislavského židovského cintorína boli objavené až štyri stovky náhrobných kameňov z 18. a začiatku 19. storočia. Židovská náboženská obec tak získala vzácny fragment svojich dejín a my všetci cenný odkaz histórie. Kamene majú nevyčísliteľnú hodnotu svetového významu. Budú prístupné verejnosti a odporúčam ich vidieť, bol to veľmi silný zážitok,“ povedal po tlačovej konferencii, kedy bol nález predstavený verejnosti, župan Juraj Droba.
Židovskej náboženskej obci sa ozývajú potomkovia ľudí, ktorým náhrobky patrili, až z Kanady, USA aj Izreala. A keď budú kamene očistené, digitalizované a pasportizované, sprístupnia sa verejnosti v rámci Pamätníka Chatama Sófera. O vzácnom náleze nám porozprával Tomáš Stern, predseda Židovskej náboženskej obce:
„Tento rok si Židovská náboženská obec v Bratislave pripomína 730 rokov od prvej dochovanej písomnej zmienky o pritomnosti Židov na územi nášho mesta. Neexistuje príhodnejší spôsob, ako si pripomenúť toto výročie, ako nálezom významného fragmentu dejín, ktorý bol takmer 80 rokov považovaný za nenávratne stratený. Pri obvodovom múre, teda na hranici medzi ortodoxným cintorínom a susediacim kresťanskym Mikulášskym cintorínom, sa pod nánosom zeminy a odpadkov z oboch cintorínov podarilo znovuobjaviť asi 400 náhrobnych kameňov, ktoré pochádzajú prevažne z 18. storočia.“
„V rokoch 1942 – 1944 rozhodli predstavitelia vtedajšieho Slovenského štatu, že starobylý cintorín musí uvoľniť miesto tunelu popod hradný vrch. Na asanačné práce boli nútene nasadení židovskí muži a chlapci. Doslova na svojich chrbtoch preniesli stovky náhrobnych kameňov, z ktorých mnohé vážili vyše 200 kg. Neskôr však aj ich poslali do transportov, čo bol jeden z dôvodov, prečo boli náhrobky desaťročia zabudnuté.
Kamene pochádzajú z obdobia, keď bola miestna židovská komunita najvýznamnejšou v Uhorsku. Prešporská Ješiva – rabínska škola, bola najdlhšie fungujúcou vyššou vzdelávacou inštitúciou na území mesta. Medzi nájdenými náhrobkami sa našli príslušníci popredných patricijských rodín Theben či Pressburger, ktorých význam presahoval hranice vtedajšieho Prešporka a ktorí sú priamymi predkami nemeckého revolučného básnika Heinricha Heineho, ale aj Karla Marxa,“ pokračuje Tomáš Stern.
„Podarilo sa objaviť aj náhrobok z roku 1724, ktorý patril Simonovi Wolfovi Oppenheimerovi, vnukovi slávneho Samuela Oppenheimera (1630-1703), ktorý bol diplomatom, ale hlavne klúčovým finančníkom na dvore Habsburgovcov. Smutným, ale nesmierne vzácnym bol nález dvojnáhrobku detí rabína Benjamina Wolfa Pollaka z roku 1719. Bol jedným zo zakladateľov Ješivy a jeden z prvých rabínov prešporskej židovskej komunity. Našli sme aj torzo náhrobného kameňa Menachema Mendela Lembergera (1731-1831), ktorý bol vrchným reprezentantom uhorských židovských komunít a blízky spolupracovnik hlavného rabína Chatama Sófera,“ zakončil rozprávanie o významnom objave predseda Židovskej náboženskej obce Tomáš Stern.
Ďalšie podrobnosti, ako aj súčasné a historické fotografie, nájdete v našom staršom článku.
