Plavecké Podhradie, obec na Záhorí. Stráži ju bývalá kráľovská pevnosť

1954
Obec Plavecké Podhradie na jar rozkvitá
Obec Plavecké Podhradie na jar rozkvitá

Plavecké Podhradie sa nachádzajúca v Bratislavskom kraji v regióne Záhorie. Má okolo 720 obyvateľov.

Prvá zmienka pochádza z roku 1247. Dejiny Plaveckého Podhradia sa úzko viažu s dejinami Plaveckého hradu a s ešte starším osídlením na vrchu Pohanská, ktorý je neďaleko obce. Obec je síce počtom obyvateľov neveľká, ale svojím okolím je zaujímavá pre návštevníkov z kraja, iných kútov Slovenska, či dokonca zo zahraničia.

Nad obcou Plavecké Podhradie sa týči výrazná dominantazrúcanina Plaveckého hradu.  Nachádza sa na západnom úpätí Malých Karpát. Hrad vznikol predovšetkým ako kráľovská pohraničná pevnosť. Hrad postupne prešiel rukami rôznych vlastníkov. Aktuálne je vlastníkom hradu obec, ktorá sa snaží o zachovanie kultúrneho dedičstva. Výstup trvá približne 30 minút a z hradu je nádherný neopakovateľný výhľad na okolité dedinky na Záhorí. Raz do roka hrad obec osvetľuje a je to vždy pri príležitosti otvorenia filmového festivalu.

Z hradu sa dá naspäť ísť viacerými cestičkami. Ak sa vyberiete po turistickom chodníku smerom na Vinohrady, môžete sa občerstviť vodou zo studničky, ktorá osviežuje svojou vodou už tisícročia. Predpokladá sa, že bola zdrojom vody pre obyvateľov územia v mladšej dobe kamennej, dobe bronzovej až po obyvateľov historického opídia na Pohanskej, ktorá sa nachádza kúsok nad studničkou. V roku 2019 sa do opravy studničky pustili nadšenci z Podhradia a na jej opravu potrebovali stovky hodín. Ale výsledok stojí zato.

Stále rovno po značke sa dostanete k pozostatkom kláštora. Kláštor bol pôvodne gotickým kostolíkom. V súčasnosti sa zachovala len gotická časť a obranné múry. Kostolík postavili na južnom úpätí kopca Pohanská v areáli keltského oppida niekedy v priebehu 14. storočia a asi 100 metrov od kláštora sa nachádza „Boží muka“ – tu si môžete sadnúť na lavičku a rozjímať. Príroda a výhľad dookola sú prekrásne.  

Z hradu sa ale môžete dostať ešte vyššie a po značkách musíte odbočiť doľava, kde sa dostanete na kopec „Baborská“  Výhľad z nej je na celú dedinku.

Východ slnka si treba určite užiť na „Vápennej“  (752 m.n.m.). Je to totiž kultovka Malých Karpát. Vápenná, častokrát nazývaná aj ako Roštún je bradlovitý vrch v strednej časti západných Malých Karpát, blízko obce Plavecké Podhradie. Aktívna turistika v oblasti Malých Karpát, či už v letnom, alebo aj zimnom období ponúka neobyčajne pekné zážitky. Takým je aj pohľad z vrchola Vápennej. A vraj patrí k najpodmanivejším v Malých Karpatoch, hoci na slovenské pomery ide skôr o nižší kopec. Výhľad je zaujímavý najmä tým, že siaha až ďaleko k horizontu a pod nohami sa vám rozkladajú akoby nekonečné lesy, bez akejkoľvek civilizácie. Nevidno v nich totiž žiadnu obec alebo stavbu. Pôsobí to dojmom pravej divočiny.

V Plaveckom Podhradí sa nachádza aj jaskyňa. Jaskyniari okrem toho, že tento rok chcú otvoriť stálu  expozíciu (múzeum), už dokončili vchod do jaskyne, ktorá sa je pod Plaveckým hradom. Jaskyňa býva otvorená raz do roka 30.12. ak to samozrejme podmienky, konkrétne netopiere dovolia. Je to vôbec prvá sprístupnená jaskyňa na území Slovenska. Historické zápisy jej objavenie datujú do roku 1790 a jej sprístupnenie na začiatok 19. storočia.

Je to tiež druhá najteplejšia jaskyňa na Slovensku, kde sa teplota pohybuje okolo 11 až 12 stupňov, a je to hypogénna jaskyňa, teda jaskyňa formovaná nie zhora, ale zdola výstupnými minerálnymi prameňmi, obohatenými o CO2.

Miestom stálej expozície pod názvom Plavecký kras bude bývalá sýpka v Plaveckom Podhradí. Jaskyniari ju majú v prenájme od obce a pracujú na rekonštrukcii budovy. Práve v Plaveckom krase je asi polovica z približne 300 jaskýň a jaskynných priestorov v Malých Karpatoch. Jaskyniarstvo v Plaveckom krase má dlhú tradíciu, písomné zmienky ho spomínajú už na začiatku 19. storočia.

Ak zavítate do malebnej obce Plavecké Podhradie, neoľutujete. Práve naopak, máte sa na čo tešiť.