Po stopách Jána Kupeckého

127

Vážení milovníci poznávania a umenia, poďte sa s nami nechať uniesť svetom farieb na náučnom chodníku Po stopách Jána Kupeckého a iných pezinských maliarov.

1. Krušičova kúria

Tento zemepánsky dom sa nachádza na rohu Radničného námestia a Holubyho ulice v Pezinku. Bol postavený už v 14. storočí a bol prvou privilegovanou budovou v meste. V rokoch 1575 – 1580 dal dom prestavať do renesančného slohu barón Krušič. Majitelia tejto kúrie boli oslobodení od mestských poplatkov a iných povinností. Pôvodne bola kúria súčasťou hradného panstva, neskôr sa však dostala do vlastníctva mesta a slúžila na rôzne potreby, napríklad ako daňový dom, mestská viecha a ubytovňa pre vojsko. Zároveň bola miestom, kde sa začína život Jána Kupeckého v Pezinku.

Pretože časť kúrie slúžila ako modlitebňa pre miestnych evanjelikov, prichýlila rodinu tkáča Adama Kupeckého, ktorá emigrovala s ďalšími z Mladej Boleslavi na Slovensko. Kupeckí si rýchlo získali priazeň miestneho farára Baltazára i ostatných cirkevníkov. Adam Kupecký sa dokonca stal jedným z kostolníkov na tejto pezinskej fare.

Malý Ján Kupecký sa spriatelil s kostolníkom Vítom Klingerom, ktorý vraj bol zároveň prvým pokusom Kupeckého zachytiť podobu určitého človeka. Ján svoje prvé obrázky maľoval do piesku, na ploty, či na steny domov. Klinger ho raz prichytil pri tom, ako maľuje na steny kostola. Namiesto toho aby ho vyhrešil mu dal papier a olovko. Kupecký potom na znak vďaky namaľoval obrázok uja Klingera.

Kostol sa stal pre Kupeckého jediným miestom, kde mohol obdivovať farby a snívať o maľovaní, pretože jeho otec maliarske pokusy svojho syna nikdy neprijal. Takto si predstavoval detstvo Jána Kupeckého slovenský spisovateľ Ľudo Zúbek. Ktovie, možno to bolo naozaj presne tak…

2. Dolný kostol najsvätejšieho Spasiteľa alebo Premenenia Pána

Nachádza sa na rohu Radničného námestia a Holubyho ulice. Reprezentuje éru monumentálneho baroka z čias reformačného a rekatolizačného hnutia. V rokoch 1655- 1659 bol postavený evanjelikmi. Autormi cyklu obrazov zo Starého a Nového zákona na stenách kostola sú Augustín Barta st. a jeho syn Augustín Barta ml. Všetky ich obrazy sú robené podľa predlohy predchádzajúcich majstrov. Zaujímavosťou, ktorá sa spája s maľbami v tomto kostole je, že na chóre ostalo jedno voľné biele miesto, kde chcel Augustín Barta ml. namaľovať obraz Posledného súdu. Medzi maliarmi sa však traduje, že kto namaľuje tento náboženský výjav, zomrie. Preto toto miesto ostalo navždy prázdne.  

3. Evanjelický kostol

Nájdete na Potočnej ulici. Bol postavený v roku 1783 slovenským a nemeckým evanjelickým zborom ako prvá klasicistická budova v Pezinku. Na klasicistickom oltári tohto kostola je umiestnený obraz Poslednej večere a obraz Oplakávanie Krista, ktorého autor je pravdepodobne Ján Kupecký.

4. Malokarpatské múzeum

Toto múzeum stojí na ulici M. R. Štefánika č.4. Nachádza sa v renesančnom Kaviakovom dome. Dvojpodlažná meštianska budova, v ktorej múzeum sídli bola postavená v  prvej polovici 17. storočia. Okrem iného sa v priestoroch múzea nachádzajú i výstavné priestory, kde sa uskutočňujú pravidelné expozície tvorby regionálnych, ale i zahraničných umelcov. Múzeum vlastní celkove 400 výtvarných diel, pričom v jeho zbierkach sa nachádza 31 diel z tvorby Štefana Polkorába (Portrét J. Ľ. Holubyho, Cajlanský chlapec, Vinohradníčka s putnou II., Mladá žena s kvetmi…) a taktiež diela Fridricha Moravčíka, v ktorého tvorbe dominovala krajinomaľba (kresby s prostredia Pezinka a Modry). Okrem maliarskej tvorby sa Fridrich Moravčík zaoberal hlavne písmomaliarstvom a zdokonaľovaním písmomaliarskych techník. Pár jeho publikácií týkajúcich sa tejto problematiky má priekopnícky charakter. V zbierkach múzea je umiestnený i obraz Ondreja Šteberla Vinobranie a olejomaľba Gustáva Mallého z roku 1906 Pezinský trh. Gustáv Mallý, ktorý nejaký čas žil aj v Pezinku, ovplyvnil rozhodovanie mnohých slovenských výtvarných umelcov o ich životnom povolaní. Jeho žiakmi boli napr. Ľudovít Fulla, Koloman Sokol, Dr. Alžbeta Guntherová-Mayerová, Cyprián Majerník, Ján Mudroch, Jozef Ilečko, Lea Mrázová-Krššáková, Ester Šimerová-Martinčeková. Mallého súkromnú maliarsku školu navštevovali aj pezinskí rodáci Štefan Polkoráb a Augustín Barta ml.

Autorom portrétu Jána Zigmundíka – pedagóga, publicistu, prekladateľa, hudobníka, astronóma a ďalšieho významného pezinčana, je maliar Ján Tuma.

Jediným obrazom Ľudovíta Pitthorda, ktorý sa nachádza v zbierkach múzea, je portrét neznámeho dievčaťa. Ľudovít Pitthord, bol maliar a reštaurátor – pezinský rodák, ktorý získal umelecké vzdelanie u známych majstrov vo Viedni a Mníchove.

Múzeum vo svojich zbierkach vlastní aj reprodukčné grafiky portrétov Jána Kupeckého, ktorých autormi sú rytci z Augsburgu a Norimbergu.

5. Galéria G5

Na ulici M. R. Štefánika č.5. Galéria G5 je súkromná galéria, ktorá pripravuje predajné výstavy profesionálneho výtvarného umenia.

6. Galéria v Kultúrnom centre

Holubyho č.42. V Kultúrnom centre sa nachádzajú výstavné priestory, v ktorých sa príležitostne konajú výstavy výtvarného umenia.

7. Rímsko-katolícky farský kostol

Farská ulica č.4. Tento trojloďový gotický kostol sa začal stavať v polovici 14. storočia. Reštaurátorské práce, ako napríklad pozlacovanie klenieb, či konzervovanie oltárnych obrazov urobil Augustín Barta ml., ktorý mal zároveň na miestnej fare vlastnú reštaurátorskú dielňu.

8. Kapucínsky kostol

Na Holubyho 91 ho začala stavať  kapucínska rehoľa v roku 1716 a posvätený bol v roku 1730. Maľby Augustína Bartu st. v tomto kostole patria medzi jeho najkrajšie práce. Vyhotovil reliéfy Krížovej cesty a je autorom obrazov Madona s dieťaťom, Sv. Konrád a obrazu Srdca Ježišovho.

Augustín Barta st. bol umeleckým kostolným maliarom a reštauroval staré obrazy, sošky, oltáre a kazateľnice. Robil tiež stavby nových oltárov v akomkoľvek slohu. Na maľovanie používal tempery, olej, olejový vosk a minerálne freško.

9. Kupeckého ulica (bývalá Kozia ulica)

Pôvodne bola ulicou pezinských vinohradníkov a vinárov. Štefan Polkoráb, podobne ako aj Ondrej Šteberl pochádzali z vinohradníckych rodín, vlastnili vinohrady a radi pracovali vo vinohrade. Aj otec Jána Kupeckého si po príchode do Pezinka kúpil vinohrad. Ján Kupecký rád vypomáhal vo vinici svojho priateľa Klingera.

10. Rodný dom Jána Kupeckého

Stojí na Kupeckého ulici 39. Pri spomienkach na detstvo si Kupecký predstavoval izbu s krosnami v Pezinku, kde prežil svoje detstvo. Jeho otec, ktorý bol v cechu tkáčov chcel, aby sa aj jeho syn vyučil za tkáča. Synov sen stať sa maliarom odmietal. Kupecký žil dvojakým životom: jedným skutočným – jednotvárnou tkáčskou prácou a druhým vysneným – farbami a štetcom. Vo svojich myšlienkach mal jedinú túžbu: obdivovať nádherný svet vonku pod božou oblohou, a nie z izby od krosien.

A ako opísal tento dom Ľudo Zúbek?

V meštianskych domoch pôvodne nebola dlážka z dreva, ale z ubitej hliny, ktorá sa každú sobotu posýpala čerstvým žltučkým pieskom a poskytovala tak Kupeckému náhradu za maliarske plátno. Ako malý chlapec kreslil doň prútikom alebo prstom rôzne kresby.

V súčasnosti sa v priestoroch domu nachádzajú výstavné priestory, kde sa príležitostne konajú výstavy výtvarných umelcov.

Na rodnom dome Jána Kupeckého bola umiestnená pamätná tabuľa zo šedého mramoru na základe iniciatívy Františka von Meissela – pezinského lekárnika, člena Mestského zastupiteľstva a zberateľa historických a pamätných predmetov. Meissel pochádzal z rodu rakúskych šľachticov a za zásluhy vo verejnej činnosti mu panovník František Jozef udelil v roku 1896 titul rytier. Veľkou záľubou Františka von Meissela bolo maľovanie. Známych je viacero jeho prác s motívmi rodného Pezinka a architektúry okolitých pamiatok. Jeho diela dokumentujú obraz dnes už neexistujúcich hradov, zámkov a kaštielov na prelome storočí. V Malokarpatskom múzeu sa nachádza zachovaný jeden jeho akvarel zachytávajúci pohľad na mesto Pezinok.

11. Schaubmarov mlyn (dnešná Galéria insitného umenia)

Cajlanská 255. Celý areál mlyna patrí Slovenskej národnej galérii. V jednom z objektov mlyna je zriadená Galéria insitného umenia. Jej expozícia je skĺbená s expozíciou mlynskej techniky do jednotného celku.

Medzi pezinskými maliarmi je aj predstaviteľ insitného (insita = naivné, primitívne, neškolené, neprofesionálne, vizionárske umenie) umenia Ondrej Šteberl. Pochádzal z vinohradníckej rodiny. Povolaním bol poštár. Dlhé roky maľoval len občasne pre svoje potešenie. Na maľbe pracoval nasledovne: ceruzou, potom štetcom, nakoniec tušom znázornil kontúry postáv či predmetov, ktoré vypĺňal temperovými i olejovými farbami, primárne čistými. Nepoužíval paletu ani stojan, maľoval na obyčajnom stole a farbu naberal rovno z tuby. Hlbokým prameňom jeho tvorby sú biblické motívy zo Starého a Nového zákona, častým námetom jeho obrazov je aj žena, práca a život na dedine (obrazy Na pole, S drevom).

12. Cajla

Bola rodiskom Štefana Polkorába, ktorého detstvo sa spája s Pezinkom. Doma pomáhal s vinohradníckymi prácami, bol vyučeným obuvníkom a aj napriek tomu že s ním bol majster spokojný, čoraz častejšie myslel na vhodnejšie povolanie. Namiesto obuvníckych nástrojov sa mu plietli hlavou štetce, tužky a krásne pestré farby. Stále hľadal spôsob ako sa dostať k maliarstvu. Mal talent, no nenašiel oporu vo svojom najbližšom okolí. Nedokázal sa uplatniť v silnom konkurenčnom umeleckom prostredí. Obdivoval Rembrandta a svojho veľkého krajana Jána Kupeckého. Svoje maliarks vlohy odôvodňoval príbuzenstvom s Jánom Kupeckým. Patril k tým, o ktorých sa za života písalo najmenej. Pričinil sa o to čiastočne aj sám, lebo okrem malej výstavy v Modre v roku 1941 nemal za celý svoj život súbornú výstavu, ktorá by ho predstavila širokej verejnosti. Inšpiráciou jeho diel boli ľudia v dedinskom prostredí. Bol aj krajinkárom , no najväčšie úspechy dosiahol v oblasti portrétu. Prvým úspešným portrétom bola podobizeň ďalšieho významného pezinčana Dr. J. Ľ. Holubyho. O náučnom chodníku Cesta Dr. J. Ľ. Holubyho sme už písali.

13. Vyhliadka

Úbočia Malých Karpát plné viníc, ich široký chrbát porastený sviežou zeleňou hustých listnatých lesov, a i samotné mesto Pezinok výrazne ovplyvnili tvorbu všetkých pezinských výtvarných umelcov. V ich obrazoch a kresbách sa často vyskytujú motívy práce vo vinohradoch a samotného vinobrania.

Štefan Polkoráb namaľoval krajinky Vinice, Vo vinohrade, Vinobranie, najväčší obraz s touto tematikou znázorňujúci oslavu práce vo vinohradoch, ktorý namaľoval pre Roľnícku vzájomnú pokladnicu v Modre. Aj Ondrej Šteberla namaľoval obraz zobrazujúci život na dedine Oberačka.
Hovorí sa, že chlapčenské roky umelcov majú na charakter ich budúcej umeleckej tvorby rozhodujúci vplyv. Ľudská duša je v prvých rokoch dospievania najcitlivejšia. Už v útlom veku si ľudia začínajú formovať názor na svet, život a ľudí a z množstva dojmov, ktoré si v tomto období nazberajú, umelci čerpajú po celý svoj život. Umelec sa ustavične vracia k predstavám, skúsenostiam i snom svojho dospievania a ťaží z toho často i svoje námety. Aj v dielach Jána Kupeckého je vidieť vplyv prísnej výchovy v evanjelickej rodine a hlboký vplyv slovenského prostredia.

14. Cesta na Pezinskú Babu

Ako 15- ročný ušiel v máji 1681 z domu cez pezinské hory do sveta s túžbou po maliarskom vzdelaní. Lákalo ho vzrušujúce dobrodružstvo, o ktorom nemal nijakú predstavu, ale o ktorom vedel, že v Pezinku ho nenájde, ale že ho čaká vo svete.

Po odchode z Pezinka Kupecký študoval vo Viedni a v Ríme, obdivoval hlavne diela Tiziana, Raffaela, Caravaggia, Quida Reniho, či mníchovského maliara Karla Lotha. Podnikal cesty do Florencie, Bologne a Benátok, kde sa ďalej vzdelával. V Taliansku pobudol Kupecký 24 rokov a preslávil sa tam. Stal sa úspešným a vyhľadávaným majstrom v tvorbe portrétov. Maľoval nevestu španielskeho kráľa Karola III., cisára Karola VI., ruského cára Petra Veľkého, slovenského vedca Mateja Bela a mnoho iných uhorských, rakúskych a poľských šľachticov, princezien, učencov, cirkevných hodnostárov i mešťanov. Kupecký odmietol namaľovať portrét anglického kráľa a dánskej kráľovnej a nikdy neprijal ponuky stať sa dvorným maliarom poľského princa Alexandra Sobieskeho, cára Petra Veľkého, cisára Karola VI. a iných panovníkov. Sláva a peniaze mu nezmenili charakter a vždy zostal verný svojej zásade nezávislosti. Hoci väčšinu svojho života strávil v cudzine a do vlasti sa nevrátil, domov pre Kupeckého vždy znamenal veľmi veľa a nikdy naň nezabudol.

Veríme, že Vás tieto riadky zaujali a vydáte sa po stopách pezinských maliarov. Ich diela stoja za videnie. Je v nich zakorenený nádych slovenskej tradície a histórie, ktorú si treba pripomínať.

Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.

Zdroj: upravené podľa m.pezinok.sk