Podporovať, nie pomáhať. Spoznajte unikátny systém práce s deťmi v župnom zariadení Sibírka

1344
Zdroj: CSS Sibírka
Zdroj: CSS Sibírka

Župné centrum sociálnych služieb Sibírka nepracuje len so zdravotne znevýhodneným dieťaťom, ale s celou jeho rodinou. Centrum upozorňuje na negatíva izolácie dieťaťa od okolitého sveta.

„Pôvodne fungovali ako domov sociálnych služieb pre viacnásobne postihnutých klientov, no niektorí z nich boli v domove tak dlho, že ich rodiny si normálne fungovanie nevedeli predstaviť. Namiesto spoločných aktivít tak čas s klientmi skresali len na návštevy v zariadení. Preto sa v roku 2017 riaditeľka Sibírky Martina Betinová rozhodla založiť samostatné pracovisko, kde by pracovali s rodinami krok po kroku od úplného začiatku,“ uvádza portál aktuality.sk, ktoré venovalo zariadeniu reportáž.

„Momentálne fungujeme ako centrum sociálnych služieb, pod ktorým je schovaný domov sociálnych služieb aj centrum včasnej intervencie. V domove sú pôvodní klienti od šiestich rokov a v centre včasnej intervencie deti do siedmych rokov. Navyše sme založili aj občianske združenie, na ktoré sa rodiny môžu obrátiť aj po dovŕšení siedmeho roku syna či dcéry. Mnohokrát majú problémy práve v školskom prostredí a špeciálne pedagogické centrá si s nimi nevedia dať rady,“ vysvetľuje logopedička Ivona Malinovská pre aktuality.sk.

Gro ich práce je terénna služba, počas ktorej prídu priamo do rodín. Rodičia im povedia, čo je u nich najväčší problém a sami si určia, na čom chcú pracovať. Spoločne vyskladajú plán: napíšu, čo u nich funguje a čo naopak vôbec a určia si ciele, ku ktorým by sa radi dopracovali. Spolu s tímom Sibírky vymyslia spôsob, ako sa k nim spoločne dostať. Niekedy je to práca na pár rokov, preto trpezlivosť nesmie chýbať ani na jednej strane.

Zdroj: CSS Sibírka
Zdroj: CSS Sibírka

Za najväčší problém považuje tím Sibírky to, že akonáhle sa v rodine vyskytne problém, zostane izolovaná.

„Týka sa to oboch strán – dieťa sa v spoločnosti nevie správať, pretože na to nie je zvyknuté a spoločnosť ho neprijíma, pretože na inakosť nie je pripravená,“ hovorí Katarína Ivančíková, arteterapeutka a sociálna pedagogička.

Celý článok si môžete prečítať na www.aktuality.sk.