Vyprázdnenosť medziľudských vzťahov. Pózy a klišé. Život v nezmyselných schémach. Uviaznutie v stereotypoch správania. Konzum. Potreba spotrebovávať. Lákadlá mediálneho sveta. Klamstvá sociálnych sietí. To, čo sa zdalo byť absurdné a nezmyselné v minulom storočí, stáva sa realitou v 21. storočí. Žijeme teda absurditu? A sú naše životy nezmyselné? Na to si musí odpovedať zaiste každý sám.  Priepasť medzi obsahom života a jeho vonkajšími prejavmi sa stále viac prehlbuje. Vo svete, kde si mnohí, otázky o podstate a zmysle našich životov už ani nekladú, a kde slová strácajú svoj význam, sa tak chtiac, či nechtiac, stávame postavami absurdnej hry, ktorú akoby Eugene Ionesco napísal práve dnes a práve pre nás. Preto ju môžeme nazvať okrem nadčasovej aj vizionárskou hrou.