Poslovia prichádzajúcej jari: Štvrtá časť – Nenápadní speváci lesov

1054

Keď sa budete prechádzať lesom, spoločnosť vám bude robiť spev mnohých vtáčikov. V dnešnej časti nášho seriálu vám predstavíme operených obyvateľov lesa a vďaka zvukovým ukážkam ich aj lepšie rozpoznáte.

Muchárik malý

Muchárik malý

Hlas: Akoby ste kúpili staré auto a to by ste sa pokúsili naštartovať, aj by sa to podarilo, ale motor by za chvíľku skapal: „Tí tí ti tidla, tidla tidla dá dá da“.

Počet hniezdiacich párov: 5 000 – 10 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: začiatok mája – začiatok septembra

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1,5

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3

Biotop: Má rád bukové lesy, pričom preferuje skôr dolinky. Nemusí v nich nemusí byť potok, ale vlhkejšie miesta.

Kam za druhom: Iba Malé Karpaty, prakticky vo všetkých vhodných biotopoch s bukovými lesmi.

Popis: Malý vtáčik vo veľkosti vrabca s hnedým chrbátikom, sivou hlavou a svetlým bruškom. Má oranžové hrdielko, ktoré nezasahuje až nad zobáčik a oranžová farba nie je ostro ohraničená.

Muchárik bielokrký

Muchárik bielokrký

Hlas: Veľmi nevýrazný a tenký hlások vo výške.

Počet hniezdiacich párov: 70 000 – 150 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od polovice apríla – koniec augusta

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 4

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 1

Biotop: Na Slovensku hniezdi prakticky v každom lese, ale aj v parkoch. Žiaľ vyskytuje sa v skôr v korunách stromov, preto často uniká pozornosti.

Kam za druhom: Malé Karpaty, lužné lesy, borovicové lesy, dubové lesy, ale aj v Horskom parku a v Sade Janka Kráľa a inde.

Popis: Samčekje čiernobielo sfarbený s bielym bruškom, čiernou hlavičkou a bielym krkom (tak ho rozpoznáme od vzácnejšieho muchárika čiernohlavého).

Kôrovník dlhoprstý

Kôrovník dlhoprstý

Hlas: Vábenie znie ako „sirr sisirr, srí“, a spev je také dlhšie: „sirr-hitirr-uit“.

Počet hniezdiacich párov: 100 000 – 150 000

Počet zimujúcich jedincov: 300 000 – 600 000

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3,5

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  2

Biotop: Je to druh, ktorý hniezdi prakticky na celom území Slovenska. Obľubuje lesy (aj ihličnaté), ale vyskytuje sa aj v záhradách či parkoch.

Kam za druhom: Do hociktorého lesa, ale aj parku s lesnými biotopmi.

Popis: Kôrovník dostal svoje pomenovanie podľa hniezda, ktoré si robí pod kôrou stromov, ale aj svojím sfarbením pripomína kôru stromov. U nás sa vyskytujú dva druhy kôrovníkov. Podľa toho, ako tieto dva druhy kôrovníkov vyzerajú, ich vieme odlíšiť len veľmi ťažko. Kôrovník dlhoprstý má pazúr na zadnom prste dlhší, spodok tela má čisto biele zafarbenie (na rozdiel od kôrovníka krátkoprstého) a asi „najlepším“ znakom je biely pásik na krídle, ktorý v prípade tohto druhu ide ku koncu krídla smerom k hlave. Najlepším rozpoznávacím znakom je jeho hlas.

Zaujímavosti: Okrem hniezda, ktoré sa spomína už v popise, je zaujímavým aj zber potravy. Kôrovníky totiž na rozdiel od brhlíkov nedokážu behať dole hlavou, a preto idú takými krúživými pohybmi hore po strome a keď vyjdú hore, zletia ku koreňom ďalšieho stromu.

Kôrovník krátkoprstý

Hlas: Vábenie znie ako „ty-ty-ty“, a spev je také krátke: „týtýtyteroitt“.

Počet hniezdiacich párov: 1 000 – 3 000

Počet zimujúcich jedincov: 2 500 – 8 000

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 4 (na vhodných biotopoch 3)

Biotop: Je to druh, ktorý hniezdi skôr v južných okresoch Slovenska, pričom najsevernejší výskyt bol v Hornonitrianskej kotline (Prievidza, Partizánske a okolie). Hniezdi v listnatých lesoch do 500 m n.m. Preferuje skôr staršie a menej zapojené porasty, ale aj parky.

Kam za druhom: Vyskytuje sa u nás skoro výlučne v dubových lesoch alebo v lesoch s riedkou stromovou vegetáciou. Malé Karpaty, ale aj Lindava pri Budmericiach.

Popis: Kôrovník dostal svoje pomenovanie podľa hniezda, ktoré si robí pod kôrou stromov, ale aj svojím sfarbením pripomína kôru stromov. U nás sa vyskytujú dva druhy kôrovníkov. Podľa toho, ako tieto dva druhy kôrovníkov vyzerajú, ich vieme len veľmi ťažko odlíšiť. Kôrovník krátkoprstý má pazúr na zadnom prste kratší, spodok tela nemá také čisto biele zafarbenie ako u kôrovníka dlhoprstého a asi „najlepším“ znakom je biely pásik na krídle, ktorý v prípade tohto druhu ide skôr priamo. Najlepším rozpoznávacím znakom je jeho hlas.

Zaujímavosti: Okrem hniezda, ktoré sa spomína už v popise, je zaujímavým aj zber potravy. Kôrovníky totiž na rozdiel od brhlíkov nedokážu behať dole hlavou a preto idú takými krúživými pohybmi hore po strome a keď vyjdú hore, zletia ku koreňom ďalšieho stromu.

Kolibkárik čipčavý

Kolibkárik čipčavý

 Hlas: Slovenský názov – čipčavý, anglický názov chiffchaff a aj nemecký názov Zilpzalp napovedá, ako sa ozýva. Je to také striedanie slabík „čip čap čip čap čip čap čap čip čip čap.“

Počet hniezdiacich párov: 600 000 – 1 000 000

Počet zimujúcich jedincov:  0 – 50

Obdobie výskytu: začiatok marca – október

Kategória ohrozenia:  LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 1

Biotop: Je to najbežnejší druh kolibkárika, ktorý sa vyskytuje od nížin až po pásmo kosodreviny. Má rád lesy – najmä redšie, alebo okraje lesov, ale vyskytuje sa prakticky na celom území Slovenska od listnatých po ihličnaté lesy, ale aj v kosodrevine.

Kam za druhom: V každom jednom lese.

Popis: Patrí do skupiny “malé hnedé” alebo skôr možno hnedozelené a rozoznať ho bez hlasových prejavov je veľmi náročné. Farba chrbátika je zelenohnedá, s jemnou páskou cez oko a svetlým bruškom, pričom nohy sú tmavej (čiernej) farby. Okrem ostatných kolibkárikov si ho môžeme pomýliť napríklad s penicou slávikovitou, trsteniarikmi či sedmohláskom.

Zaujímavosti: Kolibkáriky si stavajú hniezdo v tvare kolíbky, podľa čoho dostali svoje pomenovanie.

Kolibkárik spevavý

Kolibkárik spevavý

 Hlas: Pozor, spevom pripomína spev pinky obyčajnej. Keďže pinka je ženského rodu a kolibkárik je mužského rodu, mužom sa doma zvyčajne nechce hádať, a tak dávajú žene za pravdu, takže spev sa najprv stupňuje a ide vyššie a hlasnejšie, ale postupne pomaly klesá a spomaľuje. Je to také niečo, ako keby sme povedali: „čo to tu robíš ty ty ty ty ty, no tak dobre čo už.“ Pinka svoju „hádku“ ešte stupňuje a dokonca na konci svojho spevu akoby chcela mať posledné slovo a vtedy ešte zakričí: „ty“.

Počet hniezdiacich párov: 400 000 – 600 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: koniec marca – začiatok októbra

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  3 (na vhodných biotopoch a na ťahu 1)

Biotop: U nás hniezdi v listnatých, zmiešaných a v ihličnatých lesoch, má veľmi rád mladé lesy. Bežný je napríklad v okolí Štrbského Plesa, alebo v kalamitiskách v Tatrách.

Kam za druhom: Počas migrácie najmä okolie mladých vrbín, ale vyskytuje sa v každom lese, najmä v mladých lesoch.

Popis: Patrí do skupiny “malé hnedé” alebo skôr možno hnedozelené a rozoznať ho bez hlasových prejavov je veľmi náročné. Farba chrbátika je zelenohnedá (viac zelená ako pri kolibkárikovi čipčavom) a aj bruško je viac do zelena. Má menej výraznú pásku cez oko. Nohy sú svetlej farby. Okrem ostatných kolibkárikov si ho môžeme pomýliť napríklad s penicou slávikovitou, trsteniarikmi či sedmohláskom.

Zaujímavosti: Kolibkáriky si stavajú hniezdo v tvare kolíbky, podľa čoho dostali svoje pomenovanie.

Kolibkárik sykavý

Kolibkárik sykavý

Hlas: Hlas sa dá prirovnať k tomu, akoby ste roztočili na stole mincu: „zip….zip….zip….zip..zip..zip..zip.zip.zipzipzipzipzrrrrrr“. Pred týmto spevom akoby bol často taký predvoj a ozýva sa podobne ako brhlík alebo drozd plavý.

Počet hniezdiacich párov: 100 000 – 200 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: koniec apríla – koniec septembra

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  3

Biotop:  U nás hniezdi najmä v listnatých a zmiešaných lesoch, obľubuje najmä bučiny.

Kam za druhom: Najmä bukové lesy v Malých Karpatoch.

Popis: Patrí do skupiny “malé hnedé” alebo skôr možno hnedozelené a rozoznať ho bez hlasových prejavov je veľmi náročné. Farba chrbátika je zelenohnedá (viac zelená ako pri kolibkárikovi čipčavom) a bruško je bielej farby, pričom v oblasti hrdielka je svetlozelenej farby. Často je patrný prechod medzi bielou a žltozelenou farbou, aj tvárová časť je žltozelenej farby. Má menej výraznú pásku cez oko. Nohy sú svetlej farby. Okrem ostatných kolibkárikov si ho môžeme pomýliť napríklad s penicou slávikovitou, trsteniarikmi či sedmohláskom.

Zaujímavosti: Kolibkáriky si stavajú hniezdo v tvare kolíbky, podľa čoho dostali svoje pomenovanie.

Sedmohlások obyčajný

Hlas: Má rôznorodé rýchlo meniace sa motívy, pričom v motívoch využíva podobný hlas akoby pískacia gumová hračka.

Počet hniezdiacich párov: 10 000 – 20 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: začiatok mája – začiatok septembra

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 4

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3

Biotop: Má rád listnaté lesy, z nich má najradšej lužné lesy, ale vyskytuje sa aj inde, napríklad v parkoch.

Kam za druhom: Horský park, ale aj lužné lesy v okolí Moravy či Dunaja, alebo Malé Karpaty.

Popis: Sedmohlások patrí do skupiny “malé hnedé”, pričom tu by sa dalo viac polemizovať, keďže hnedá farba chrbátika ide do zelenej farby a svetlá farba bruška je skôr žltá.

Škorec obyčajný

Škorec obyčajný

Hlas: Hlas sa dá len veľmi ťažko napodobniť. Je to zmes rôznych zvukov, pričom do svojich motívov komponuje aj množstvo zvukov, ktoré sa naučil inde. Na jar napríklad veľmi rád napodobňuje vlhu.

Počet hniezdiacich párov: 400 000 – 800 000

Počet zimujúcich jedincov: 100 – 5 000

Obdobie výskytu: od februára do novembra (ojedinele zimuje)

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  1

Biotop: Škorce hniezdia v dutinách stromov, ale nielen v lesoch, ale aj na záhradách a parkoch. Veľmi radi obsadzujú aj búdky.

Kam za druhom: Žije prakticky všade, pričom najmä na jeseň pred nocovaním robí nádherné vzdušné formácie.

Popis: Jedno z názvosloví je aj škorec lesklý kvôli veľmi tmavému lesklému periu so svetlými škvrnami a žltým zobákom.

Zaujímavosti: V hniezdnom období sa živí larvami hmyzu, čim ho možno považovať za veľmi užitočného.

Vlha obyčajná

Vlha obyčajná

Hlas: Má hlboké tóny s dlhým ó. Niečo ako:Strýcó viló, poď na pivó. Chytili hó bili hó“ alebo typické škriekanie.

Počet hniezdiacich párov: 7 000 – 15 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od začiatku mája do začiatku septembra

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2,5

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode:  3,5

Biotop: Iba listnaté lesy, najradšej má lužné lesy.

Kam za druhom: Najlepším miestom je okolie veľkých riek alebo ramien, kde si na jej prelet môžete počkať.

Popis: Je tu vytvorený pohlavný dimorfizmus, pričom samec je krikľavo žltý s čiernymi krídlami a samica je skôr sivozelená s tmavými krídlami.

Strnádka žltá

Hlas: Spev sa dá prepísať ako „Ci-ci-ci-ci-ci-ci- cí“, alebo „Ci-ci-ci-ci-ci-ci- cidlié

Počet hniezdiacich párov: 800 000 – 1,5 mil.

Počet zimujúcich jedincov: 800 000 – 1,5 mil.

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1,5

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 1

Biotop: Vinohrady, ale aj okraje lesov s lesnými čistinkami či rúbaniskami.

Kam za druhom: K okrajom lesov, typickým miestom je vinohradnícka oblasť pod Malými Karpatmi.

Popis: Hnedo-žlto-sivo sfarbený vtáčik, pričom samček má žltšiu hlavičku. Od iných podobných druhov sa rozpoznáva podľa tehlovooranžového trtáču (oblasť na chrbátiku medzi krídelkami a chvostíkom).

Strnádka žltá

Strnádka žltá

Hlas: Spev sa dá prepísať ako „Ci-ci-ci-ci-ci-ci- cí“, alebo „Ci-ci-ci-ci-ci-ci- cidlié“

Počet hniezdiacich párov: 800 000 – 1,5 mil.

Počet zimujúcich jedincov: 800 000 – 1,5 mil.

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: nemá

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1,5

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 1

Biotop: Vinohrady, ale aj okraje lesov s lesnými čistinkami či rúbaniskami.

Kam za druhom: K okrajom lesov, typickým miestom je vinohradnícka oblasť pod Malými Karpatmi.

Popis: Hnedo-žlto-sivo sfarbený vtáčik, pričom samček má žltšiu hlavičku. Od iných podobných druhov sa rozpoznáva podľa tehlovooranžového trtáču (oblasť na chrbátiku medzi krídelkami a chvostíkom).

Fotografie: Michal Richter, Jaro Mikuš, Ján Dobšovič, Michal Lutonský, Lukáš Sekelský, Tibor Bédi, Richard Schnürmacher