Pravidelný spánkový režim je vhodné nastavovať už pred začiatkom školského roku, aby si naň dieťa zvyklo a stihlo si ho osvojiť. Menším deťom pomáha, ak majú pred spaním predvídateľnú rutinu a poznajú jasný sled udalostí, ktoré predchádzajú uloženiu do postele. Napríklad po sprche či kúpeli sa deti prezliekajú do pyžama, vyčistia si zuby, uložia sa do postele a po rozprávke, zápise do denníka či bozku na dobrú noc sa svetlo zhasne a nasleduje spánok.
Predspánková rutina detí a ani adolescentov by už nemala obsahovať aktivity so svietivými displejmi, teda počítačom, televíziou, hernou konzolou, smartfónmi či tabletmi. Miestnosť na spanie by mala byť zatemnená, tichá, vyvetraná a chladnejšia než ostatné obytné miestnosti v byte či dome. Vhodná je teplota do 20 stupňov Celzia, avšak nie menej ako 16 stupňov Celzia.
Spánok u detí, ale aj dospievajúcich, je nevyhnutný pre správne fungovanie – od imunitného systému až po obnovu energetických zásob. Nedostatočný, respektíve nekvalitný spánok môže mať viaceré negatíva. Ide napríklad o vyčerpanosť, zhoršenú náladu a sociálne správanie, či kognitívny vývoj, ale aj o zníženú schopnosť učenia. Spánok zodpovedá za posilňovanie a regeneráciu pamäte, počas spánku sa zdokonaľujú organizačné schopnosti, plánovanie a exekutívne funkcie. Dostatok kvalitného spánku je pre vyvíjajúci sa mozog nevyhnutnou podmienkou pre rast, pre schopnosť koncentrovať sa a pozitívne tiež ovplyvňuje temperament.
Podľa The National Sleep Foundation je odporúčané množstvo spánku pre školákov vo veku od šesť do 13 rokov v dĺžke deväť až 11 hodín. Staršie deti od 14 do 17 rokov potrebujú osem až desať hodín spánku. Mladší dospelí od 18 do 25 rokov potrebujú spať sedem až deväť hodín. ÚVZ SR zdôraznil, že ide o všeobecné odporúčania, ktoré nezohľadňujú individuálne potreby. Pre optimálnu dĺžku spánku je potrebné tiež zohľadniť napríklad celkový zdravotný stav či každodenné aktivity dieťaťa. Okrem kvantity spánku je dôležitá aj jeho kvalita.
Zdroj: TASR
