Príbehy modranskej histórie – Dolné predmestie

88

Modranské dolné predmestie, alebo “dolné prídmescí,” ako ho prezývali starí Modrania nie je dnes rušnou časťou mesta. Lipovou alejou kráčajú obyčajne ľudia smerujúci na cintorín. V minulosti však dolné predmestie patrilo medzi rušné ulice.

Príčinou ruchu bol najmä potok, ktorý ním pretekal. Na potoku bývalo veselo, v letných mesiacoch sa v ňom hrávali deti, ženy prali prádlo a chlapi napájali zvieratá. Predstavitelia mesta neradi vídali takéto scény, pripodobňovali Modru k okolitým dedinám. Preto vydali zákaz prania a napájania zvierat z potoka. Modrania mali tieto činnosti vykonávať vo svojich dvoroch. Iná situácia bola, ak išlo o kontrolu sudov.

Na dolnom predmestí sa často vykonávalo ciachovanie sudov. V minulosti mali túto kontrolu na starosti cechy a spolky. Aby sa predišlo falšovaniu veľkosti sudov, stalo sa ich označovanie povinným. Značka označovala výrobcu sudu a mierku – táto mierka bola z času načas kontrolovaná.

V roku 1907 nadobudol právoplatnosť zákon na základe ktorého boli zriadené úrady na ciachovanie sudov na území Uhorska. Pôsobnosť týchto úradov bola ohraničená územím župy, tá zodpovedala Obchodnej a priemyselnej komore. Keďže sa zákon často obchádzal, úradníci radi sudy premeriavali. Vlastné ciachovanie sudov sa robilo tak, že sud sa naplnil odmeraným množstvom vody, potom sa vyprázdnil a ciachovanie sa ešte raz zopakovalo. Na napĺňanie sudov modranských vinohradníkov slúžila voda z mestského potoka. Vieme si azda predstaviť aký ruch bol pri takejto robote. Úplné inú atmosféru malo dolné predmestie v nedeľu.

V tento deň sa Modrania „panštili,“ obliekali sa do panských šiat a v poobedňajších hodinách s obľubou chodievali na dolné predmestie na prechádzky. Ulica, „trotuár“ slúžila ako korzo.

Stretnúť ste tu mohli rodiny s deťmi, debatujúcich pánov a najmä mladých ľudí. Dolné predmestie bolo miestom, kde sa stretávali najmä študenti, debatovali, pofajčievali a prezerali si korzujúce slečny. Nedeľné vychádzky končili obyčajne v cukrárni na námestí, kde bolo možné si kúpiť zákusky. Dolné predmestie bolo aj miestom posledných ciest všetkých Modranov. Chodník smerujúci k cintorínu bol starostlivo udržiavaný. Pred vchodom do cintorína v okolí súsošia ukrižovania mali svoje domovské miesto žobráci a žobráčky z miestneho chudobinca. Tu sa stali súčasťou Kristovho ukrižovania a čakali na dobrodincov a ukončenie svojich neľahkých osudov. Dolné predmestie vyžaruje pokoj a priam láka človeka k prechádzkam a najmä k premýšľaniu.

Zdroj: Modra