Príbehy modranskej histórie – Mestské väzenie

1883

Pri hlavnej ceste, hneď vedľa kostola stojí budova Základnej umeleckej školy v Modre. Škola má impozantné nádvorie, ktoré z jednej strany uzatvára kostol svätého Štefana kráľa a z druhej strany múry radnice. Málokto vie, že umelecká škola bola prvou na území bratislavského okresu.

Predpokladom jej vzniku bolo kultúrne zázemie mesta, ktoré v Modre vytvárali predovšetkým učitelia Učiteľského ústavu. V minulosti v budove dnešnej školy sídlila katolícka ľudová škola, ktorá priamo susedila s mestskými väzenskými múrmi. Každé väčšie mesto malo svoje vlastné väzenie. Väzňov mala na starosti mestská polícia na čele s mestským kapitánom. Do cely, alebo miestnosti so zamrežovaným oknom sa dostávali predovšetkým zlodeji, buriči, cudzinci bez cestovných pasov a výtržníci. Medzi zlodejmi sa často ocitli aj tuláci, ktorí neposlúchli zaužívané pravidlá vinohradníckeho spolku a obrali viac hrozna s cudzieho vinohradu ako sa povoľovalo.

V Modre všeobecne platilo nepísané pravidlo, že pocestný si mohol obrať z cudzieho vinohradu hrozno na občerstvenie, ale iba „za čapicu“, ak sa porušila daná mierka a lakotník bol pristihnutý, ocitol sa na noc v mestskom väzení. Najviac väzňov bolo však spomedzi miestnych opilcov, ktorí radi vystrájali. Takýchto chlapíkov zatvárali policajti na čas kedy vytriezveli. Ako trest bolo väzňom najčastejšie nariadené rúbanie dreva v mestskej drevárni. Väzni boli pod kontrolou kapitána, policajtov aj samotných mestských pánov. Okienko väznice totiž ústilo aj do mestského domu.

Vo väzení bývalo veselo, neraz sa tu zišlo naraz viacero väzňov. Chlapi trávili čas v cele rôznym spôsobom, hrali karty, hry s drobnými mincami, ktoré hádzali o stenu, vymieňali si životné skúsenosti, ba niekedy bolo počuť aj spev nešťastníkov. Väzeniu sa počestní ľudia radšej vyhýbali, inak to bolo však s chlapcami z katolíckej školy. Žiakov väzenie priam magicky priťahovalo. Chlapci počas voľných chvíľ často vybiehali na dvor, aby počúvali debaty väzňov a väzni to radi využívali a preháňali svoje rozprávania. Chlapci tak počuli historky o zlodejoch, vrahoch, poznali tragické príbehy modranských rodín a počúvali o vandrovkách tulákov. Deti mali možnosť nielen skúšať svoju fantáziu, ale i šťavnatý väzenský slovník. Tieto stretnutia videli veľmi neradi učitelia ako napríklad Vendelín Hrdina, Gustáv Kantek, alebo Štefan Janda, pretože väzni kazili chlapcom morálku a priúčali ich alkoholizmu. Chlapi učili mládencov nadávať a posielali ich do modranských šenkov kupovať víno. Chlapcom katolíckej školy väzni neublížili, naopak zostali v nich dobrodružné spomienky, veď väčšinu väzňov poznali aj tak z mestských ulíc. Modranské väzenie je už dnes iba súčasťou mestských rozprávok a povestí.

Zdroj: Modra