Psychické týranie býva často horšie ako to fyzické – ako ho spoznať?

2156

S pretrvávajúcou pandémiou vírusu COVID-19 venujeme zvýšenú pozornosť téme domáceho násilia, ktoré so sebou prináša ešte aj v dnešnej spoločnosti veľa mýtov a predsudkov. V porovnaní so psychickým týraním, ktoré na prvý pohľad nevidno, je ľahšie dokázateľnou formou agresie fyzické násilie.

Ako sa však proti psychickému týraniu brániť a ako môžeme rozpoznať jeho príznaky? Najťažšie vo všetkých prípadoch je dokázať, že ide o psychické týranie, nakoľko takéto zážitky môžu byť zdrojom mentálnych problémov ovplyvňujúcich ďalšie vzťahy.

Príklad z praxe: Obete trpia v tichosti

Klientka v seniorskom veku, matka dvoch dospelých detí, dlho pred okolím tajila problémy s dieťaťom, s ktorým zdieľala spoločnú domácnosť. Verila, že práve táto dcéra jej bude oporou v starobe a bude sa o ňu starať, keďže jej nechala všetko, čo mala. Každodennou skutočnosťou sa však stalo vyhrážanie, nadávky, kradnutie osobných vecí či obmedzovanie pohybu po „vlastnom dome“, ktorý jej už ale nepatril. Klientka má problém toto všetko dokázať polícii, nemá priame dôkazy, nedokáže si ich sama, vzhľadom na vek a technické zručnosti, zabezpečiť. S plačom v hlase rozpráva, ako ju vlastné dieťa obralo o oblečenie, obľúbené predmety, ale aj hodnotnejšie osobné veci. Žiaľ, nedokáže potvrdiť ani zdokladovať, že veci boli jej osobným vlastníctvom. Jej slová preto zamrazia: „Keby ma dobili, až by som bola modrá a krvavá, to by už všetci videli a riešili. Ale toto nikto nevidí – ako mi je zle, ako mi trhá srdce, keď vždy po príchode z prechádzky domov nájdem prázdne skrine; aj spomienkové predmety sú preč. Nič pekné od dieťaťa nepočujem, iba to, že som tu už dlho, že len zavadziam. Či nikto, naozaj nikto, nevidí, ako chradnem, ako sa mi už ani žiť nechce? Vychovala som si netvora…“. Klientka sa cíti sama, zranená, nevie kam sa ešte obrátiť po pomoc, má pocit, že ju nikto neberie vážne. Po kontaktovaní IK ZA bolo podané oznámenie na políciu vo veci informovania o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu a udalosť nabrala iný smer. Často stačí poradiť a podporiť seniora v tom, aby problémovú situáciu začal riešiť. Poskytujeme bezplatne základné informácie, podporu a v prípade potreby aj usmernenie v právnej, sociálnej a psychologickej oblasti prostredníctvom externých odborníkov. Klient tak nadobudne pocit istoty, že v celej situácii nie je sám a je tam preňho niekto, kto „mu kryje chrbát“. Prípad stále nie je ukončený, no podpora zo strany IK je nezanedbateľnou časťou v celom procese riešenia prípadu klienta.

Odporúčania:

Katarína Bendová, odborníčka Informačná kancelária Žilina na psychologickú oblasť:

„Seniori ako chránené osoby sú zároveň aj častými obeťami násilia a trestných činov. Toto násilné zaobchádzanie môže mať fyzický, psychologický, ekonomický a zanedbávajúci charakter. Akýkoľvek druh týrania je v skupine seniorov ťažko dokázateľný, keďže mnoho z nich si svoje ťažkosti necháva pre seba, prežívajú sociálnu izoláciu, nemajú sa komu zdôveriť, prípadne sa boja násilníka, ktorý ich môže vydierať a zastrašovať.

Náročné na dokazovanie je práve psychické týranie seniorov (často horšie znášané ako fyzické týranie). Ide predovšetkým o slovnú agresiu, ponižovanie, vylúčenie z rodinného života, úmyselné ničenie a vyhadzovanie vecí obete, sociálnu izoláciu, klamanie a pod. Pri psychickom týraní je nevyhnutné pozorne sledovať zmeny osobnosti seniora, zamerať sa na jeho potreby a na to, čo mu spôsobuje psychickú bolesť.

V období staroby dochádza k mnohým stratám, ktoré sú sprevádzané smútkom a vyrovnávaním sa s týmito náročnými situáciami a týranie blízkou osobou to výrazne zhoršuje. Môže ísť o stratu rodičovskej úlohy, zamestnania, blízkeho vzťahu a pod. Blízka osoba v podobe páchateľa trestného činu vie odhadnúť, čo spôsobuje najväčšiu psychickú bolesť týranému. Môže sa napríklad zamerať na vyhadzovanie predmetov, ktoré sú pre seniora cennými spomienkami utvárajúcimi jeho osobnosť. Materiálna strata nespôsobuje len smútok, ale aj hnev, bezmocnosť, strach, ľútosť a sklamanie.

Seniori môžu tiež prežívať stratu symbolov minulosti, ak im páchateľ vyhadzuje fotoalbumy, kroniky a výsledky ich práce (napísané knihy, listy a pod). Taktiež môže ísť o stratu bezpečia, ak sú izolovaní, je im odobraté ich pohodlie a nemajú možnosť sociálnej opory.

Všetky tieto straty možno definovať ako krízové situácie, ktoré spôsobujú seniorom výraznú psychickú bolesť. Ak sú spôsobené úmyselne, ide o psychické týranie. Pri dlhodobej ignorancii psychického týrania môže dôjsť až k fatálnym následkom.

Páchateľ, ktorý si zvolí psychické týranie pre dosiahnutie vlastných cieľov, je často vzdelaný, sofistikovaný, upravený a na pohľad sympatický. Využíva manipulačné techniky, vie odhaliť slabé aj silné stránky obete, využíva informácie a terminológiu z oblasti psychológie a práva, čím zvyšuje svoju dôveryhodnosť. Tak dokáže presvedčiť či oklamať aj odborníkov. Pri získavaní dôkazov o psychickom týraní je preto dôležité vyhnúť sa mýtom o násilí, v ktorých má páchateľ obraz psychopata a sadistu.

Podľa mnohých odborníkov sa ku krízovej intervencii týrania seniorov vedie relatívne krátka diskusia a výskum. Téma sa dostala do popredia kvôli starnutiu populácie vo vyspelých krajinách i kvôli stále častejším prípadom rodinného násilia namiereného práve voči seniorom. Psychické týranie sa nesmie zahmlievať. Zľahčovanie situácie okolím môže viesť k ďalším psychickým aj fyzickým ťažkostiam, ktoré môžu mať nezvrátiteľný charakter.“

Zdroj: www. prevenciakriminality.sk; www.zilinak.sk