Projekt digitalizácie „Kultúrno-kreatívne oživenie tradícií“ Heritage SK-AT zahŕňa rôzne remeslá a aktivity ľudového umenia. Nedávno boli v rámci projektu zdokumentované školské vzorníky textilných techník: paličkovaná čipka, šitá čipka, výšivka a tkanie, ktoré vypracovala Darina Lichnerová z Modry, ako študentka Školského ústavu umeleckej výroby v Prahe (1969 – 1971).
Malokarpatské osvetové stredisko prináša krátky rozhovor s autorkou pani Darinou Lichnerovou.
Aká bola vaša cesta k textilným remeslám?
Ručné práce ma zaujímali od malička, mama i stará mama ma naučili základné stehy výšivky, pletenie, háčkovanie, šitie na stroji. Čas môjho detstva bol menej ovplyvnený vymoženosťami, ktoré lákajú dnešné deti a v základnej škole sa ručným prácam venovalo viac pozornosti. Do môjho sveta paličkovanej čipky mi pomohli 3 náhody .
Ktoré to boli?
Prvou náhodou bol dokumentárny film o ženách, ktoré paličkovali na priedomí, región si už nepamätám. V krátkom čase potom som v antikvariáte natrafila na knihu„Slovenské čipky“od Emy Markovej. Táto autorka má veľkú zásluhu na zdokumentovaní, zachovaní i zveľadení čipkárstva na Slovensku.Treťou náhodou bol časopis „Umění a řemesla“ z roku 1968.
Ako ste sa teda z Dolných Orešian posunuli do Prahy?
Práve táto tretia náhoda to všetko posunula ďalej. V časopise „Umění a řemesla“ som našla článok, o dievčatách, ktoré rok predtým ukončili nadstavbové štúdium textilných techník. V tom čase som bola v 2. ročníku na PdF UK v Trnave (matematika – výtvarná výchova). 13. september 1969 bol pre mňa šťastným dňom, lebo prišiel z Prahy dopis so súhlasom na prestup. Túto školu si veľmi vážim pre jej odborné zameranie, dôraz na poctivé remeslo i výtvarnú stránku. Vzorníky, ktoré sa takto v digitálnej forme zachovajú poslúžia možno ďalším generáciám objaviť krásy, ktoré vedeli robiť ruky našich predkov.
Vrátili ste sa späť do Trnavy?
Áno, ukončila som i fakultu a učitelia ma v textilnej tvorbe podporovali.
Vaša diplomová práca však nie je paličkovaná?
Máte pravdu, už v Prahe som záverečnú prácu vypracovala technikou MACRAMEÉ (viazanie) a diplomovú prácu tiež. Táto technika ma v tom čase zaujímala viac ako paličkovanie. Bolo možné pracovať s hrubšími materiálmi, kompozične prechádzať do priestoru a hľadať nové možnosti. Dnes je macrameé opäť v móde, ale naše staré mamy ju dávno poznali a viazali uzlíkmi bavlnené strapce na ochranu okrajov tkanín, ktoré považovali za hodnotnejšie.
Pre koho sú určené jednoduché návody na paličkovanú čipku, ktoré popri vzorkovníkoch uverejňujeme?
Pre deti, ktoré už 20.rok chodia cez prázdniny do mojej malej školy textilného remesla, ale samozrejme aj pre dospelých. Preferujem učenie techník v malých krokoch – vzorníkoch, ale keďže sa jedná o záujmovú činnosť, jednoduché vzory (mustry) pomôžu, ak žiaci zvládnu techniku a netrúfajú si na vlastný vzor.
Ktorá z techník je vám dnes najbližšia?
Neviem sa vzdať žiadnej, preto mám rozrobených vždy viacej prác a striedam to. Stále rozmýšľam v nitiach, špendlíkoch a ihlách. Paličkovanie zostáva mojou srdcovou záležitosťou. Mám z toho radosť a napĺňa ma prezentovať dokonalú výtvarnú aj remeselnú prácu.
Zdroj: Malokarpatské osvetové stredisko v Modre, príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského kraja.
Viac informácií o Malokarpatskom osvetovom stredisku v Modre nájdete na www.moska.sk
