Rozširovanie Bratislavského vodovodu na začiatku 20. storočia – 135 rokov bratislavskej vodárne

1498

K prvému rozšíreniu bratislavskej vodárne prišlo v roku 1906, kedy bolo potrebné pre stúpajúcu spotrebu vody a nárast obyvateľstva postaviť druhú studňu na ostrove Sihoť. Celkové denné množstvo dodávanej vody sa zvýšilo z 3000 m³ na 5781 m³, čo pri 70 tisícovom obyvateľstve predstavovalo dennú spotrebu 83 litrov vody na obyvateľa. Ďalšie rozšírenie sa uskutočnilo vo viacerých etapách medzi rokmi 1910 až 1921 a bolo spojené najmä s elektrifikáciou vodárne.

Prvá elektrická čerpacia stanica v Bratislave bola postavená na Sihoti a do prevádzky bola spustená v roku 1912. Budova čerpacej stanice bola postavená v secesnom štýle a okolo jej základov bolo vystavané návršie zo žulového kameňa, ktoré ju chránilo pred zatopením pri vysokom stave Dunaja. Zo strojovne čerpacej stanice vychádzali dve výtlačné potrubia, ktoré boli uložené v betónovom tuneli vystavanom pod korytom Karloveského ramena.

Čerpacia stanica na Mudroňovej ulici

V roku 1921 sa postavilo nové, III. tlakové pásmo s dvojkomorovým vodojemom na Murmanovej výšine (dnešný Baránok) s obsahom 800 m³ a kapacita vodárenského systému v roku 1921 bola 12 000 m³ vody denne.

Parný stroj Českomoravská – Kolben z roku 1924
Vodojem Baránok, III. tlakové pásmo (800 m3)

Zdroj: Bratislavská vodárenská spoločnosť