Syndróm vyhorenia: Skúste tieto svojpomocné techniky

933

Tento článok je o syndróme vyhorenia, jeho príčinách, príznakoch a spôsoboch, ako proti nemu bojovať.

Vyhorením môžeme nazvať čas, kedy človek cíti menšiu motiváciu, vyčerpanie, preťaženie, nie je schopný plniť neustále požiadavky. Tieto pocity sa môžu stupňovať až k beznádejnosti, bezmocnosti, cynickosti či myšlienkam na to, že už druhým ľuďom nemajú čo ponúknuť. Taktiež môže byť človek náchylný k chorobám ako je chrípka, nachladnutie, bolesti hlavy a podobne.

Skutočných dôvodov, prečo sa niečo takéto deje, je mnoho, ale hlavnou príčinou je dlhotrvajúci stres. Nemusí pochádzať len z práce, ale aj zo životného štýlu, toho, ako premýšľame, čo je pre nás charakteristické. Niekto môže zvládať stres ľahšie, alebo niektoré situácie nemusí pokladať za stresujúce, zatiaľ čo pre iných stresujúcimi môžu byť.

„Vyhorenie oslabuje imunitu a môže viesť k chorobám“

Pokiaľ však tento stres a tlak neutícha, človek si ho neuvedomuje alebo nevie, ako ho zmierniť,  potom postupne stráca motiváciu, znižuje sa jeho produktivita, pociťuje odpor k práci, to čo robí sa mu môže zdať nezmyselné a nebaví ho to. Vyhorenie nepoznačuje človeka len po psychickej, ale aj po fyzickej stránke. Spôsobuje totiž v tele zmeny, ktoré oslabujú imunitný systém a tým sme náchylnejší k chorobám. A tým pádom všetko, čo človek cíti a prežíva, sa prenáša nielen do práce, ale aj do vzťahov doma a spoločenského života.

Vyhorenie nie je len témou, o ktorej hovoríme pri dospelých dlhodobo pracujúcich ľuďoch. Aj u mladých ľudí sa objavuje, a to čoraz častejšie. Dôvodom nie je len to neuvedomovanie si vyhorenia, ale aj to, že spôsoby a kroky, ktoré je potrebné urobiť k tomu, aby mladí ľudia vyhorenie riešili, je v rozpore s mnohými zvykmi a správaním, ktoré si osvojili v škole a preniesli si to na pracovisko.

Pomoc potrebujete, keď:

  • sa vám práca zdá čoraz viac stresujúca a frustrujúca,
  • cítite otupenosť voči tomu, čo robíte,
  • máte nedostatok energie a radosti,
  • sa váš pracovný aj domáci život javí ako strata času a plytvanie energiou,
  • ste neustále vyčerpaný,
  • sa izolujete od ostatných a nechcete s nimi tráviť čas,
  • každý deň je zlý deň,
  • máte pochybnosti o sebe, máte pocity zlyhania,
  • sa vám ťažko sústredí,
  • väčšinu dňa robíte veci, ktoré sa vám zdajú nudné a zdrvujúce,
  • máte bolesti hlavy, žalúdka, črevné problémy, ktoré nemajú fyziologickú príčinu.

Čo vám mohlo syndróm vyhorenia spôsobiť?

  • V práci to býva nedostatok uznania, príliš náročné pracovné očakávania, monotónna práca a taktiež práca v chaotickom prostredí.
  • V životnom štýle nedostatok času na oddych, spánok, nespokojnosť vo vzťahoch, kladenie veľkého množstva povinností.
  • prežívanie celospoločenskej a politickej situácie.
  • Z hľadiska osobnosti to je perfekcionizmus, pesimizmus, potreba mať nad vecami kontrolu a tiež neochota delegovať, čiže niektoré z úloh prenechať iným.
  • Taktiež to môže spôsobiť prísny akademický rozvrh, či riešenie problémov vo vzťahoch, ktoré sa zdajú byť bez východiska.
  • Starostlivosť o blízku osobu s vážnym ochorením môže byť rovnako veľmi stresujúce.

PREČÍTAJTE SI AJ „10 TECHNÍK, AKO BOJOVAŤ S ÚZKOSŤOU

Čo funguje a môže aj vám pomôcť?

  • Kontakt – hovoriť o tom s ľuďmi, ktorým dôverujete, tráviť čas s ľuďmi či skupinou, ktorá je pre vás zmysluplná.
  • Hľadanie zmyslu – pokúsiť sa hľadať vo svojej práci a v tom, čo robíte, zmysel, zamerať sa na tie oblasti, ktoré vás bavia. Pokiaľ ten zmysel nie je v práci, hľadajte ho inde – vo svojom osobnom živote, záľubách a podobne.
  • Prehodnotenie priorít  – Byť si vedomý svojich priorít, toho čo je pre vás dôležité a tak sa aj o tieto veci starať.
  • Hranice – stanovovať si hranice, vedieť, kedy sú veci pre nás ok a kedy už nie. Ktoré úlohy stíhate spraviť a ktoré sú už prekračujúce vaše hranice. Nie len v pracovnom, ale aj osobnom živote.
  • Spánok – oddych je dôležitý. Tak ako po psychickej stránke, tak aj fyzickej.
  • Zdravá strava – dávať svojmu telu to, čo potrebuje a čo je preň prospešné, môže pomôcť začať sa zameriavať na seba, starať sa o seba, žiť zdravšie.
  • Cvičenie – nemusí ísť o hodinové návštevy fitka. Choďte sa prejsť, zacvičte si jógu, doprajte svojmu telu pohyb, ktorý vám pomôže nabudiť sa.
  • Zoznam  – pokiaľ cítite tlak a stres, je dobré vedieť, čo vám tieto pocity spôsobuje. Keď budete mať zoznam vecí, ktoré vás stresujú, môžete sa na jednotlivé situácie pripraviť.
  • Plán – pociťovať stres a tlak je normálne, no s plánom, čo v tých chvíľach robiť, to môže byť nakoniec zvládnuteľnejšie.
  • Hovoriť „nie“ – je v poriadku niečo odmietnuť. Mať čas pre seba, zorganizovať si ho tak, ako vám to vyhovuje a prispôsobiť ten čas tomu, čo potrebujete, je naozaj dôležité. A k tomu patrí aj slovíčko „nie“ – hoc jeho používanie pre niektorých nie je jednoduché.
  • Organizovanie – mnohokrát skĺzame k prokrastinácii, odkladáme veci až na poslednú chvíľu, kedy to môže byť pre nás veľmi stresujúce. Organizovaním povinností môžeme tomu predísť. Okrem toho je prínosné aj organizovanie si prostredia, v ktorom pracujeme. V príjemnom, pohodlnom a peknom prostredí sa pracuje a trávi čas lepšie.
  • Oddych – rovnako, ako sú dôležité povinnosti, je dôležitý aj oddych. Odložte telefón, notebook, oddychujte, relaxujte, čítajte knihy, počúvajte hudbu. Myslenie na prácu počas oddychu nie je skutočným oddychom. Robte niečo, pri čom skutočne dokážete relaxovať.
  • Prevziať kontrolu – uprednostnite seba, prevezmite kontrolu nad tým, čo žijete. Pokiaľ máte toho veľa, povedzte nie. Nechajte prácu v práci. Buďte rázny v dodržiavaní svojich hraníc. Tú kontrolu môžete mať, je to váš život, len ju treba naozaj prevziať.
  • Súcit so sebou samým – častokrát sme na seba moc prísni. Chceme, aby všetko išlo dobre, aby všetko bolo dokonalé, splnené načas, … a keď príde nejaká prekážka a veci nejdú podľa plánu, nemáme k sebe súcit. Tak, ako sa snažíte dávať lásku a podporu ľuďom, na ktorých vám záleží, doprajte ju aj sebe.
  • Byť šťastný – robte to, čo vás robí šťastným, čo vás baví. Pestujte si záľuby, odreagujte sa pri hudbe, maľovaní, písaní, športe…
  • Je ok nerobiť nič – oddych niekedy môže vyzerať ako „ničnerobenie“ a je to v poriadku. Dovoľte sebe nič nerobiť, aj to je niečo, čo skutočne môže pomôcť. 

Zdroj: IPčko