Tip na cyklovýlet: JURAVA. Z Rače k Malému Dunaju

610

Račianske vinohrady, Pustý kostolík vo Svätom Jure, Mohyla Milana Rastislava Štefánika či Šúrsky kanál. To všetko môžete vidieť, ak sa vyberiete na bicykli po cyklotrase JURAVA z Rače cez Vajnory, Ivanku pri Dunaji až k Malému Dunaju.

Pozrite si video:


Rača

Náš cyklovýlet začíname v Rači pri kruhovom objazde. Toto miesto je aj križovatkou peších a cyklistických trás. Odtiaľto sa môžete dostať do Malých Karpát na Biely Kríž, či ku Horárni Krasňany alebo k cyklotrase JURAVA.

Rača bola do roku 1946 samostatnou obcou známou pod menom Račišdorf. Leží na východnom úpätí Malých Karpát a známa je najmä svojimi bohatými vinohradníckymi tradíciami.

V Rači sa nachádzajú aj vzácne architektonické pamiatky. Najvýznamnejšou z nich je katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba, ktorý sa spomína už v roku 1306.

Rača je známa dobrým vínom, najmä však Račianskou Frankovkou, ktorá získala aj v roku 1767 dekrét Márie Terézie. Tá jej priznala štatút nápoja vhodného na cisársky stôl. Patrí k najvychýrenejším červeným vínam, ktoré Raču preslavuje podnes. Hovorí sa, že cisárovná Mária Terézia sa vďaka Račianskej Frankovke uzdravila a od tých čias si ju vždy priala mať vo svojich cisárskych pivniciach.


Pustý kostolík

Kaplnka Nanebovzatia Panny Máriesa sa nachádza na pravej strane cesty zo Sv. Jura do Bratislavy. Pochádza z roku 1459. Medzi ľuďmi je známa aj ako “Pustý kostolík”. Kaplnka je miestom konania každoročnej púte – 15.8. na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Púť je tradičnou vďakou za záchranu pred morovou nákazou zo začiatku 18. storočia. V blízkosti kaplnky sa nachádza stĺp s barokovou sochou Panny Márie.


Svätý Jur

Keď budete mať trošku času, určite sa choďte pozrieť do Svätého Jura. Je to starobylé mestečko s viac ako 700-ročnou vinohradníckou tradíciou. Obklopené je unikátnymi terasovitými vinohradmi na úpätí Malých Karpát, v bezprostrednej blízkosti Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Do katastra mesta spadá aj prírodná rezervácia Šúr.


Cyklotrasa JURAVA

Názov JuRaVa pochádza z názvov troch obcí Jur – Rača a Vajnory. Prvá etapa z Rače cez Svätý Jur až do Vajnor bola dokončená v roku 2014. Druhá etapa do Ivanky pri Dunaji bola dokončená v roku 2019.


Šúrsky kanál

Šúrsky kanál je umelý odvodňovací kanál a významné vodné melioračné dielo s regulovaným prietokom na juhozápadnom Slovensku tečúci po západnom a južnom obvode Národnej prírodnej rezervácie Šúr.

Kanál bol vybudovaný v rokoch 1941 až 1943 pod vedením Pracovného zboru národnej obrany. Útvar VI. pracovného práporu bol rozporuplnou súčasťou armády vojnového Slovenského štátu. Príslušníci tohto práporu vybudovali rozsiahly odvodňovací kanál s využitím nútenej práce židov z koncentračných táborov, neskôr aj Rómov a politických väzňov. Na výstavbe sa podieľali aj obyvatelia okolitých obcí.


Kaplnka pri Panónskom háji

Malá drevená kaplnka je situovaná v prírodnej rezervácií Šúr v časti s názvom Panónsky háj vedľa rovnomennej chatovej osady. Vznik kaplnky sa datuje do roku 1946. Nakoľko sa nezachovali žiadne písomné pramene, na základe ústneho podania sa traduje, že na jej výstavbe sa podieľali ľudia zo sústreďovacieho, resp. internačného tábora pre odsun obyvateľstva z Československa. Boli to najmä občania nemeckej a maďarskej národnosti, ktorí boli po skončení vojny nútení opustiť krajinu. Počas vojny slúžil tábor pre tzv. ,,6. robotný prápor“ – pracovný útvar Slovenskej armády, v ktorom boli sústredení najmä Židia a Rómovia, podieľajúci sa na výstavbe Šúrskeho kanála.

Kaplnka postavená pod veľkým dubom bola venovaná panne Márii Lurdskej. Jej soška zdobila interiér spolu s vázami, vyrobenými z delostreleckých nábojov. Spomína sa tiež, že kaplnka bola vysvätená 15. septembra 1946 a konala sa tu jedna svätá omša a krst malého dievčatka z osady Panónsky háj. O jej ďalšom využití sa už nezachovali žiadne správy. Nad kaplnkou bolo umiestnený originálny zvon upevnený na spomínaný dub.


Vajnory

S rozlohou 13,5 kilometrov štvorcových a s približne 6 000 obyvateľmi patria medzi menšie mestské časti hlavného mesta Slovenska. Vajnorčania sa právom pýšia svojou bohatou históriou, osobitou krásou ľudového umenia a zvykmi, ktoré sa tu až do súčasnosti uchovávajú a rozvíjajú.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika

Pamätník generála Milana Rastislava Štefánika sa nachádza katastri obce Most pri Bratislave. Na tomto mieste v roku 1919 tragicky zahynul Milan Rastislav Štefánik s talianskou posádkou v dôsledku zrútenia lietadla, v ktorom všetci spoločne leteli z talianskeho Terstu na Slovensko

V roku 1923 na tomto mieste postavili unikátny pamätník v tvare pyramídy podľa projektu slávneho architekta Dušana Jurkoviča. Pamätník je obohnaný zemným valom. Po obvode celého areálu sú vysadené lipy.


Letisko Milana Rastislava Štefánika

Z juhovýchodného rohu letiska pri Malom Dunaji môžete veľmi dobre pozorovať prílety aj odlety lietadiel. Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku 1947 a stavba sa začala v roku 1948. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji bola otvorená v roku 1951.

Zaujímavosťou, ktorú môžete most cez Malý Dunaj. Neslúži pre autá ani pre bicykle. Nachádzajú sa na ňom svetlá, ktoré navigujú lietadlá na pristávaciu dráhu letiska.


Malý Dunaj

Malý Dunaj je nížinná rieka a rameno Dunaja s dĺžkou 128 km. Tečie stálym, miernym prúdom. Od hlavného toku Dunaja sa oddeľuje za stavidlami pri Slovnafte v Bratislave v nadmorskej. Meandruje nížinnou krajinou a pri Kolárove sa vlieva do Váhu. V súčasnosti je najsplavovanejšou riekou na Slovensku.