Očarujúce lúky a lesy, ale aj architektonické skvosty a krásna príroda.
Cyklomost slobody, zámok Schloss Hof, malebné rakúske mestečko Marchegg, cyklomost Vysomarch, či historický železničný viadukt ponad Moravu. To sú len niektoré vychytávky, ktoré môžete vidieť na jednej z najkrajších cyklotrás pri Bratislave. A pritom vôbec nemusíte šliapať do pedálov dlhé vzdialenosti.
Celá trasa meria 22 kilometrov, vedie po rovine a je vhodná aj pre rodiny s deťmi.
Pozrite si video:
Cyklomost slobody
Náš výlet začína pri Cyklomoste slobody, prezývaného aj Most Chucka Norrisa (takto dopadla všeľudová anketa). Práve pri ňom sa nachádza významná križovatka cyklochodníkov – cez most sa dostanete do rakúskeho Schlosshofu, doprava do Marianky, rovno vedie trasa k Devínskemu jazeru a doľava smeruje cyklotrasa do Vysokej pri Morave.
Most bol pre verejnosť otvorený 11. augusta 2012. Spojil Devínsku Novú Ves na slovenskej strane s obcou Schlosshof na dolnorakúskej strane, prechádzajúc ponad rieku Moravu. Tento cyklomost predstavuje významné prepojenie medzi regionálnymi sieťami cyklotrás na oboch stranách hranice. Vďaka tomuto mostu majú cyklisti a návštevníci možnosť pohodlne a bezpečne prekročiť hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom a vychutnať si krásu a prírodu obidvoch krajín.
Počas stavebných prác bol odhalený aj pôvodný mostný násyp. V priebehu ďalších prác našli v hĺbke pôvodné piloty, ktoré boli súčasťou premostenia pred cca 300 rokmi. História pôvodného mosta teda siaha až do čias cisárovnej Márie Terézie. Jedinečná krása zámku Schlosshof na ňu zapôsobila tak silno, že v roku 1755 získala usadlosť od dedičov princa Eugena a darovala ju svojmu manželovi. V roku 1771 dala postaviť k zámku drevený most, ktorý v roku 1809 zničili plávajúce ľadové kryhy. O štyri roky neskôr ho preto nechal obnoviť gróf Pálffy. Počas pruskej vojny bol most zničený a po uzavretí mieru opäť obnovený. Keď v roku 1880 most opäť zničili ľady, existoval na jeho mieste už len prievoz pomocou kompy alebo loďkami.
Cyklomost slobody je zavesený symetrický trojpoľový most oceľovej konštrukcie s rozpätiami 30 m, 120 m a 30 m. Šírka lávky cyklomostu je 4 metre, a je určená pre chodcov a cyklistov. Celková dĺžka premostenia je 751 metrov a celková dĺžka mostného objektu je 525 metrov. Časť mosta je zrekonštruovaná historická časť pôvodného kamenného oblúkového mosta v dĺžke cca 20 m, nachádzajúca sa na rakúskej strane mosta. Plocha mosta je 2 100 m², hmotnosť oceľovej časti: 593 ton. V strede oblúka nad riekou, kde je najväčší rozpon, sú tlmiče – kompenzátory, ktoré redukujú kmity, lebo most je tu najsubtílnejší. Nad riekou Morava sa most nachádza vo výške 21,5 metra a 12,3 metra nad zemou. Cyklomost slobody vedie cez chránené územie oboch krajín, čomu musel byť prispôsobený aj dizajn mostnej konštrukcie.
Zámok Schloss Hof
Tento prekrásny komplex pozostávajúci z dvojposchodovej zámockej budovy, záhrady a statku má v umení a dejinách kultúry svoje významné miesto.
V roku 1725 získal princ Eugen Savojský štvorkrídlový kaštieľ zo 17. storočia a vybudoval z neho veľkolepý zámocký areál. Za jeho pôsobenia vznikol jedinečný umelecký celok tvorený budovou zámku, záhradami a rozľahlým statkom, ktoré môžete obdivovať aj dnes. O tridsať rokov neskôr, v roku 1755, získala toto vidiecke sídlo Mária Terézia. V rokoch 1773-1775 sa na zámku uskutočnila prestavba: pristavalo sa druhé poschodie a miestnosti na prvom poschodí sa zrenovovali.
Po smrti Márie Terézie v roku 1780 sa ďalšie generácie rodu Habsburgovcov už priveľmi nezaujímali o svoju letnú rezidenciu na Moravskom poli, a tak pre nedostatok záujmu začalo sídlo chátrať.
V roku 1898 sa cisár František Jozef I. rozhodol prenechať zámocký areál vojenskej správe, ktorá na zámku zriadila Vojenský inštitút jazdectva a jazdy. Predtým než sa na zámok armáda presťahovala, sa z neho odpratal všetok inventár. Tak sa všetky umelecké predmety, ako nábytok, záhradné sochy a aj kované prepychové brány, previezli v 200 železničných vagónoch do Viedne a v nasledujúcich dvoch desaťročiach sa využili na zariadenie iných bohatých cisárskych zámkov.
Najvýraznejšou zmenou tohto obdobia bola výstavba dvoch jazdiarní na prvej terase zámockého areálu.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska prešlo vlastníctvo do štátnych rúk. Pre zámok Schloss Hof sa však veľa nezmenilo – vojenská správa ho mala naďalej vo svojom područí, len uniformy vojakov sa zmenili. Po odchode c. a k. kavalérie sa sem nasťahovalo rakúske spolkové vojsko, po anšluse ho vystriedalo vojsko nemeckého wehrmachtu a po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 napokon zámok obývali vojaci Červenej armády.
Väčšie reštauračné práce a opravy prebehli na zničených a schátraných zámkoch Schloss Hof a Niederweiden v roku 1986 pri príležitosti dolnorakúskej krajinskej výstavy „Princ Eugen a barokové Rakúsko“ (Prinz Eugen und das barocke Österreich).
Rozsiahla sanácia respektíve rekonštrukcia oboch zámkov sa začala v roku 2002, kedy sa založila štátna spoločnosť Marchfeldschlösser Revitalisierungs- und Betriebsges.m.b.H. Tá sa v roku 2015 zlúčila so spoločnosťou Schloß Schönbrunn Kultur und Betriebsges.m.b.H., pod ktorej záštitou sa zámok momentálne nachádza.
Zámok Marchegg
Obec Marchegg je známa najväčšou kolóniou bocianov hniezdiacich na stromoch v strednej Európe. Bocianí rodičia nachádzajú potravu pre svojich neustále hladných potomkov na lúkach prírodnej rezervácie Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Dolnomoravské luhy, kde okrem bocianov a bobrov žijú aj koníky poľské.
Marchegg však nie je známy len svojimi fascinujúcimi prírodnými pokladmi, ale aj stáročnou históriou – Marchegg založil v roku 1268 ako toho času najväčší opevnený mestský komplex v strednej Európe kráľ Přemysl Otakar II. Na zámku a jeho okolí nájdete ešte aj dnes kamenných svedkov z čias jeho založenia.
Východiskovým bodom prehliadok mesta alebo prehliadok kolónie bocianov a lužnej krajiny je bocianí dom pri vstupe do zámockého parku. Tu je centrum starostlivosti o susediacu prírodnú rezerváciu, v ktorom si môžete kúpiť aj regionálne produkty.
Prírodná rezervácia Marchauen
Prírodná rezervácia Marchauen (Naturreservat Marchauen) sa nachádza v tesnej blízkosti zámku Marchegg. Nájdete tu pôvodné mokrade a lúky, čo prispelo k tomu, že sa miesto zaradilo medzi územia s najväčším výskytom kolónií bocianov bielych v strednej Európe. Záplavové územie lužných lesov a lúk rieky Moravy sú sprístupnené aj pre pešie túry.
Cyklomost Vysomarch
Cyklomost VysoMarch medzi Vysokou pri Morave a rakúskym mestečkom Margegg je druhý, ktorý Bratislavský samosprávny kraj vybudoval v spolupráci s rakúskou stranou. Výstavba začala v apríli 2021, most bol oficiálne pre verejnosť otvorený v máji 2022. Dlhý je 270 metrov a široký 4 metre.
Vďaka tomuto cyklomostu môžu cyklisti i turisti spoznávať krásy kraja a zaujímavé zákutia povodia rieky Moravy. Prepája medzinárodnú cyklotrasu železnej opony Eurovelo 13 s rakúskou národnou cyklotrasou Kamp-Thaya-March. Projekt zároveň podporuje cezhraničnú spoluprácu, regionálny rozvoj, ako aj rozvoj cykloturistiky.
Niva rieky Moravy
Celá táto oblasť, ktorou prechádza cyklotrasa, sú vlastne lužné lesy a zaplavované lúky v blízkom okolí rieky Moravy. Nechýbajú bocianie hniezda, staré stromy, jazierka a mokrade. Pre informáciechtivých výletníkov je k dispozícii náučný chodník s tabuľami.
Nádherná prírodná scenéria je doslova balzamom pre dušu.
Marcheggský železničný viadukt
Most sa nachádza medzi stanicami Marchegg a Devínska Nová Ves a prechádza cez rieku Moravu. S dĺžkou 474 metrov patril k najväčším vo vtedajšej monarchii.
Stavba mosta sa začala v novembri 1846 a ukončená bola na jeseň 1847. Drevenú časť mosta zničila za Prusko-rakúskej vojny v roku 1866 ustupujúca rakúska armáda. Po jeho provizórnej oprave bola obnovená prevádzka v roku 1866. Definitívna obnova sa skončila až v roku 1868, pričom drevené provizórium bolo nahradené spojitou oceľovou priehradovou priamopásovou konštrukciou súpravy násobne zloženou s hornou mostovkou. Železnú priehradovú konštrukciu s hornou mostovkou z roku 1868 vyhodili do vzduchu ustupujúci fašisti 6. 4. 1945. Provizórne na rýchlosť 10 km/h bol obnovený Červenou armádou v roku 1946.
Zdĺhavé spoločné rokovanie česko-slovenskej a rakúskej strany schválilo až v decembri 1959 výstavbu definitívneho mosta. Do spoločnej prevádzky ČSD a ŐBB bol odovzdaný v roku 1961.
Železná opona
Železná opona (angl. Iron Curtain, rus. Железный занавес) bol termín používaný najmä na Západe počas studenej vojny. Vyjadroval imaginárnu hranicu, ktorá rozdelila Európu a pomyselne aj celý svet na dve časti: západný blok vedený Spojenými štátmi a východný blok vedený ZSSR.
Železná opona sa na česko-slovenskej západnej hranici začala vytvárať prakticky už od roku 1948, ale skutočne nepriechodnou sa stala až v rokoch 1952 a 1953, aj ako reakcia na neustávajúce úteky cez hranicu. V rokoch 1952 až 1966 sa už železná opona tiahla od styku československej hranice s NDR a Poľskom až po Komárno (dunajský úsek strážila Dunajská pohraničná stráž).
V apríli 1966 bola zrušená vojsková ochrana hranice s NDR a dĺžka železnej opony v Česko-Slovensku bola potom až do jej likvidácie 926 kilometrov (tzv. západná hranica s NSR a Rakúskom). V NDR prebehlo budovanie železnej opony o niečo neskôr, poslednou fázou v roku 1961 bola výstavba Berlínskeho múru, ktorý rozdelil mesto Berlín na dve časti.
Sústava opevnení
Bunkre sprevádzajú Cestu železnej opony na celom jej slovenskom úseku. Nie sú však pozostatkom Železnej opony, vznikli skôr, na konci 30. rokov 20. storočia.
Československo sa vtedy rozhodlo brániť sa pred nástupom fašizmu v okolitých krajinách a vybudovalo dômyselnú sústavu opevnení, z ktorých sa zachovali v pomerne hojnom počte práve na slovensko-rakúskej hranici. Celkovo sa na území Československa pôvodne nachádzalo až 5832 bunkrov. Mnohé z nich už úplne zanikli, iné sa potichu rozpadávajú a skrýva ich milosrdná zeleň, avšak trasa vedie aj popri niekoľkých bunkroch, obnovených do veľmi dobrého stavu dobrovoľníkmi a tvoriacimi akési múzeum v krajine.
V päťdesiatych rokoch boli takmer všetky bunkre zahrnuté do hraničného pásma a zostali za ostnatým plotom. V súčasnosti sú viaceré bunkre prístupné verejnosti ako jedineční svedkovia pohraničnej minulosti.
Mapa cyklovýletu:
