Bratislavský kraj ponúka presne ten typ cyklo-výletu, ktorý spája všetko podstatné: pohodlnú dopravu, kvalitné cyklotrasy, minimum prevýšení, množstvo zaujímavých zastávok aj silný kontakt s prírodou a históriou. Na jednej trase môžete objaviť aristokratické parky, technické pamiatky, mokrade plné vtáctva, vojenské opevnenia z čias prvej republiky aj miesta, kde ešte donedávna viedla železná opona.
Vybrali sme sa preto na približne 57-kilometrovú trasu naprieč Záhorím – z Malaciek cez Kostolište, Gajary, Suchohrad, Záhorskú Ves a Vysokú pri Morave až po Devínske Jazero. Výsledkom bol jeden z tých výletov, pri ktorých nejde len o športový výkon, ale najmä o objavovanie krajiny, ktorá je často doslova na dosah, no pritom ju mnohí stále nepoznajú.
Začali sme prakticky a komfortne – vlakom z Bratislavy do Malaciek. Moderné vlakové súpravy dnes ponúkajú dostatok priestoru pre bicykle, čo robí z kombinácie vlak + bicykel ideálny spôsob ako sa rýchlo dostať za mesto bez stresu z dopravy. Po vystúpení v Malackách nás hneď presvedčilo, že bicykel je tu skutočne efektívny dopravný prostriedok – mesto systematicky podporuje cyklo-dopravu a patrí medzi aktívnejšie samosprávy v budovaní cyklo-infraštruktúry na Záhorí.
Malacky nás privítali upraveným centrom a najmä krásnym parkom pri Pálffyovskom kaštieli. Ten má historické korene v aristokratickom sídle rodu Pálffyovcov a dnes slúži ako oddychová zóna pre verejnosť. Zaujímavosťou je, že Malacky boli kedysi významným šľachtickým centrom a dôležitým bodom na obchodných trasách medzi Rakúskom a Uhorskom. Novovybudované cyklotrasy v okolí mesta pôsobia moderne a bezpečne, pričom prirodzene prepájajú jednotlivé časti regiónu.
Z Malaciek sme pokračovali do Kostolišťa, pokojnej obce s dominantným Kostolom sv. Martina. Obec sa môže pochváliť bohatou históriou. Patrí medzi staršie osídlenia Záhoria a bola známa najmä poľnohospodárstvom. Zaujímavosťou je, že v okolí sa našli archeologické nálezy dokazujúce osídlenie už v praveku.
Odtiaľ sme sa presunuli k rozhľadni Vŕšok (vidieť napravo od cesty do Gajar) – technicky zaujímavej kovovej stavbe, na ktorú vedie vysoký rebrík. Výstup síce preverí kondíciu, no výhľad stojí za to. Z vrcholu sa otvára panoráma Záhoria, jeho borovicových lesov aj vzdialených Malých Karpát. Táto oblasť je typická pieskovými dunami a špecifickou vegetáciou, ktorá inde na Slovensku nie je bežná.
Nasledujúcou zastávkou boli Gajary. Obec je známa nielen svojou polohou pri rieke Morava, ale aj pestrou históriou viazanou na rybárstvo a poľnohospodárstvo. V minulosti tu žili aj chorvátski kolonisti, čo ovplyvnilo miestnu kultúru. Zaujímavosťou je výskyt vzácnych vtákov v okolí rieky – oblasť patrí do chráneného územia NATURA 2000.
Odtiaľ sme pokračovali cez menej frekventované úseky – okolo Šutrovky, cez obec Suchohrad a prírodnú lokalitu Gríbel. Suchohrad je typická záhorská obec, ktorej názov napovedá o historickom nedostatku vody, no paradoxne dnes leží v blízkosti vodných ramien Moravy. Má pokojnú atmosféru a zachovanú vidiecku architektúru. Práve tu sme mali možnosť pozorovať bociana priamo pri hniezde – región Záhoria je pre tieto vtáky ideálnym prostredím.
Postupne sme sa dostali k rieke Morava, kde cyklotrasa vedie popri línii historických vojenských bunkrov. Ide o súčasť československého opevnenia z 30. rokov 20. storočia, ktoré malo chrániť hranice štátu. Dnes sú bunkre zaujímavou technickou pamiatkou a častým cieľom turistov.
Po hrádzi sme dorazili do Záhorskej Vsi, ktorá je najzápadnejšou obcou Slovenska. Je známa najmä kompou – unikátnym riečnym prepojením s rakúskou obcou Angern. Ide o jednu z mála zachovaných kompných prepráv v regióne, ktorá dodnes slúži cyklistom aj turistom. Obec má aj bohatú históriu pohraničného života, najmä v období železnej opony.
Pokračovali sme ďalej smerom na Vysokú pri Morave, opäť popri bunkroch. Táto obec je známa svojou polohou v záplavovom území rieky Morava a zachovanými lužnými lesmi, ktoré patria medzi ekologicky najcennejšie oblasti Slovenska. Zaujímavosťou je aj štartovací bod pre splavovanie rieky Morava, ktorý využívajú vodáci z celého regiónu. Občasné záplavy prinášajú jemné sedimenty (naplaveniny) bohaté na minerálne látky a organickú hmotu. Ich usadzovaním sa udržiava vysoká biologická produktivita lúk a lužných lesov, čo robí v rámci celej Európy toto územie unikátnym.
Tu sme si dopriali zaslúžený oddych v Bufete pod Šancem – kofola na tomto mieste chutí jednoducho lepšie. Nachádza sa tu aj cyklistické odpočívadlo a informačná tabuľa venovaná Iron Curtain – Železnej opone.
Cyklotrasa EuroVelo 13 – Iron Curtain Trail má celkovú dĺžku približne 10 400 km a patrí medzi najdlhšie tematické cyklotrasy na svete. Vedie od severu Európy až na jej juh – začína pri Barentsovom mori na hranici Nórska a Ruska a končí pri Čiernom mori na hranici Bulharska a Turecka.
Slovenská časť cyklotrasy EuroVelo 13 – Iron Curtain Trail patrí medzi najzaujímavejšie tematické trasy v Európe. Trasa má u nás približne 90 – 100 km (v závislosti od konkrétneho variantu) a vedie najmä pozdĺž riek Morava a Dunaj. Začína na trojhraničí pri sútoku Moravy a Dyje (v blízkosti Devínskej Novej Vsi) a pokračuje cez oblasti ako Záhorie, Devín či Bratislava až smerom k rakúskej a maďarskej hranici. Vedie pozdĺž bývalej železnej opony, ktorá kedysi rozdeľovala východný a západný blok a dnes spája históriu s jedinečnou prírodou. Na území Slovenska prechádza najmä popri rieke Morava a Dunaj, kde cyklisti jazdia po hrádzach, míňajú zachované vojenské bunkre a informačné tabule približujúce obdobie studenej vojny. Trasa zároveň vedie cez chránené územia s lužnými lesmi a bohatým výskytom vtáctva, čo z nej robí nielen historický, ale aj prírodný zážitok.
Je ideálna pre rekreačných cyklistov vďaka rovinatému profilu a dobrej infraštruktúre.
Zvyšok trasy bol rovnako pestrý – Vďaka novému cyklomostu VysoMarch, môžu cyklisti i turisti spoznávať krásy kraja a zaujímavé zákutia povodia rieky Moravy. Prepojili sme medzinárodnú cyklotrasu železnej opony Eurovelo 13 s rakúskou národnou cyklotrasou Kamp-Thaya-March. Potom sme prešli okolo Močidiel a močiaru Šrek, kde sa krajina mení na typický lužný biotop plný vtáctva a mokraďovej vegetácie. Míňali sme aj Berry Farm, ktorá je známa samo-zberom čučoriedok a iného ovocia, Bunker 73 ako ďalší zachovaný objekt opevnenia a obľúbený cyklo-bufet U starého bicykla, ktorý je ikonickým miestom medzi cyklistami na tejto trase.
Záver patril presunu na vlakovú zastávku Devínske jazero, odkiaľ sme sa pohodlne vrátili späť do Bratislavy. Celá trasa merala približne 57 kilometrov, no vďaka rovinatému profilu a dobre značeným cyklotrasám bola príjemná aj pre rekreačných cyklistov. Tento výlet ukázal, že Bratislavský kraj má čo ponúknuť – od modernej infraštruktúry cez prírodné krásy až po historické a kultúrne zaujímavosti ukryté v každej obci po ceste. Stačí nasadnúť na bicykel a vyraziť.
foto: Monika Kováčová (video), Rudolf Brídzik, Martin Obuch BSK
