Okrem najpoužívanejších mien, ktoré sa používajú na Slovensku zverejnil rezort vnútra ďalšiu zaujímavú štatistiku. Asi sa nemusíme pýtať, či poznáte nejakého pána Horvátha, pána Kováča alebo pána Vargu. Ak vám rýchlo nenapadá niekto z vašich známych, tak všetci poznáme napríklad herca Emila Horvátha, prezidenta Michala Kováča či hudobníka Mariána Vargu. A takto môžeme pokračovať. Jazykovedkyňa Iveta Valentová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV prezradila, aký je pôvod najrozšírenejších priezvisk a aká je história používania priezvisk u nás.
Pôvod priezvisk
- Horváth aj Tóth patria medzi etnické priezviská. Horvát znamená v maďarčine Chorvát a priezvisko Tóth sa utvorilo zo slova Tót (v množnom čísle Tótok), ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska.
- Veľká skupina priezvisk vznikala z pomenovaní zamestnania, povolania a pracovných činností, tak je to aj v prípade priezviska Kováč. Podobne Molnár znamená v maďarčine mlynár, Varga garbiar a Szabó zas krajčír.
- Priezvisko Nagy (v podobe graficky adaptovanej do slovenčiny Naď ) vzniklo z maďarského prídavného mena nagy vo význame veľký alebo starý, starší.
- Priezvisko Balog vzniklo z maďarského balog vo význame ľavák.
- Priezvisko Baláž pochádza z krstného (rodného) mena.
Kedy sa začali používať priezviská?
- Situácia v pomenúvaní osôb sa začala výraznejšie meniť od 13. storočia. K menu osoby sa častejšie pridávalo meno otca alebo iného príbuzného, označenie príbuzenského alebo spoločenského zaradenia, zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti, miesta sídla rodu a pod.
- Presnejšiu identifikáciu osoby si vyžiadala spoločenská potreba v rozvíjajúcej sa feudálnej spoločnosti predovšetkým pri administratívno-právnych úkonoch.
- V 14. storočí sa čoraz častejšie objavovali sekundárne mená – prímená a prídomky, z ktorých sa vyvinuli dnešné priezviská.
- Dvojmenná pomenovacia sústava s dedičným prímenom sa stabilizovala v 17. a 18. storočí a úradne bola kodifikovaná v období jozefínskych reforiem v druhej polovici 18. storočia.
- Naše priezviská odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. Možno v nich nájsť stopy starších byzantsko-rímskych vzťahov, valašskej kolonizácie, nemeckého osídľovania, v západoslovenskej oblasti vplyv chorvátskej kolonizácie, husitsko-bratríckych výprav i tureckých vojenských nájazdov, na severe Slovenska vplyv poľštiny, vo východoslovenských oblastiach aj ukrajinského a rusínskeho etnika. Priezviská ovplyvnilo aj používanie latinčiny, češtiny, nemčiny a maďarčiny pri formovaní predspisovných útvarov slovenčiny.
Štatistika priezvisk je zo začiatku decembra 2020.
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR
