!["Babský chmat" je súčasťou fašiangových zvykov "Babský chmat" je súčasťou fašiangových zvykov](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2023/02/bsk3274-696x463.jpg)
Fašiangy sú tradičný zimný folklórny sviatok, ktorý slávia obyvatelia mnohých krajín, Slovensko nevynímajúc. Predstavujú obdobie pred začiatkom pôstneho obdobia a sú plné veselých zvykov a tradícií.
Na Slovensku sa slávia fašiangy v období od Troch kráľov až do popolcovej stredy, pričom najväčšia slávnosť sa koná v posledný deň fašiangov, v utorok pred Popolcovou stredou. Tento deň sa nazýva „škaredý utorok“ alebo „ostatok“, a je poslednou príležitosťou na hlučné a veselé oslavy pred začiatkom pôstneho obdobia.
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2023/02/bsk3097-1024x682.jpg)
Fašiangy sa pôvodne oslavovali ako posledné hody pred príchodom pôstneho obdobia, ktoré je súčasťou kresťanskej tradície.
Podobne ako mnohé kresťanské sviatky, aj fašiangy majú pohanské korene. Niektoré zvyky súvisiace s fašiangami sa totiž vyvinuli zo starovekých pohanských rituálov, ktoré sa uskutočňovali na končiacu zimu a začínajúcu jar. Podobne ako fašiangy, aj tieto rituály boli spojené s oslavou a veselicou, ktoré mali za cieľ vyhnať zimu a pritiahnuť jar.
![](https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2023/02/bsk2917-1024x682.jpg)
Napríklad v niektorých slovanských a germánskych kultúrach sa v čase fašiangov obliekali do kožušín a maskovali sa, aby odrádzali zlých duchov a zimné choroby. Tento zvyk má korene v pôvodnej pohanskej tradícii, ktorá spočívala v obliekaní sa do kožušín a rôznych iných masiek, aby sa zabezpečila plodnosť a úroda. Podobne aj zvyk pálenia Moreny na konci fašiangov má korene v pohanskej tradícii, ktorá mala za cieľ symbolicky zničiť zimu a privítať jar.
V obci Vysoká pri Morave sa na oslavách zúčastnil aj predseda Bratislavského kraja Juraj Droba: „Som veľký fanúšik tradícií a Záhoráci sa teda vedia zabávať. Ženský chmat je tancovačka, na ktorej vás každých 30 sekúnd schmatne iná hochštecká dáma a z parketu niekedy musíte utekať. Tieto ženské sviatky siahajú do čias monarchie a klobúk dole pred obyvateľmi Vysokej pri Morave, ktorí ich pre nás udržujú živé. Vďaka patrí bývalému starostovi Dušanovi Dvoranovi a súčasnému Andrejovi Dvoranovi, ktorý prebral žezlo. Tradične sa tu stretávajú starostovia z okolitých obcí, slovenských aj rakúskych. Perfektný spôsob, ako utužiť vzťahy. Fašiangy sú sviatky radosti, hodovania a tanca a to nám všetkým teraz dobre padlo.“
Okrem bálu sa obyvatelia obci Vysoká pri Morave zúčastnili aj maškarného pochodu dedinou, ktorého súčasťou bolo aj pochovávanie basy, ktoré symbolicky ukončuje fašiangové obdobie.