V Rusovciach nainštalovali výstavu Svetové dedičstvo UNESCO – Dunajský Limes na Slovensku

347

Pamiatkový úrad SR v spolupráci s mestskou časťou Rusovce nainštalovali na námestí pri fontáne v Rusovciach výstavu Svetové dedičstvo UNESCO – Dunajský Limes na Slovensku.

Cieľom výstavy je priblížiť obyvateľom a návštevníkom Rusoviec medzinárodnú archeologickú lokalitu Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť), ktorá je od 30. júla 2021 zapísaná v prestížnom Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, spoločne so súčasťami v Nemecku a Rakúsku. Rozhodol o tom v tajnom hlasovaní Výbor svetového dedičstva na svojom 44. zasadnutí konanom v čínskom meste Fu-čou (Fuzhou). Zápis sa týka prvej, západnej, časti Dunajského Limesu a zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku. Vďaka tomuto zápisu získalo Slovensko novú, v poradí už ôsmu lokalitu Svetového dedičstva UNESCO.

Dunajský Limes sa tiahol v dĺžke zhruba 2 000 km od Einingu v Bavorsku až k Čiernemu moru a od čias cisára Augusta až do 6. storočia n. l. tvoril v tejto časti Európy severnú hranicu Rímskej ríše. Išlo o špecifický riečny úsek hraníc, ktorý na rozdiel od lokalít vo Veľkej Británii alebo severnom Nemecku nebol tvorený umelými obrannými konštrukciami typu valov a priekop, ale využíval obranný potenciál prirodzenej bariéry – toku Dunaja. Pozdĺž rieky bola vybudovaná reťaz vojenských pevností a táborov prepojených limitnou cestou. Veľká vojenská sila, ktorá tu bola umiestnená, je dokladom dôležitosti tohto hraničného úseku pre celú Rímsku ríšu.

Súčasťou Dunajského Limesu na našom území sú dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave – Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži. Na výstave sú prezentované obe tieto časti.

Výstavu pripravil Pamiatkový úrad SR v spolupráci s Múzeom mesta Bratislava – Múzeum Antická Gerulata a Archeologickým ústavom SAV. Autormi výstavy sú Ľubica Pinčíková, Anna Tuhárska, Jaroslava Schmidtová, Ján Rajtár a Pavel Paterka.

Zdroj: Rusovce