Michal Sabo je bývalý publicista, moderátor a environmentálny aktivista. Dlhodobo sa venuje témam voľne pohodeného odpadu, obehového hospodárstva, udržateľnosti a klimatickej zmeny. V roku 2020 bol spoluiniciátorom prvej slovenskej klimatickej petície #klimatapotrebuje. V decembri 2022 bol zvolený za podpredsedu BSK pre životné prostredie. Jeho prioritou je, aby sa Bratislavský kraj stal lídrom v adaptácii na klimatickú zmenu.
„Ako občan a aktivista som zistil, že témy a problémy, ktoré ma trápia, sú pre väčšinu volených zástupcov nepodstatné až malicherné,“ zdôvodňuje, prečo vstúpil do politiky.
Ľudia vás vnímajú najmä z čias, keď ste pôsobili ako moderátor a publicista. Už vtedy ste sa zaoberali aj enviromenálnymi témami?
V médiách som pôsobil od štrnástich rokov. Stretol som množstvo inšpirujúcich ľudí, riešil rôzne problémy, situácie a samozrejme sa týkali aj problematiky odpadu, klimatickej krízy, biodiverzity, odlesňovania či dopravy. Postupne som získaval vedomosti, skladal som si puzzle a čím viac som vo vysielaní, alebo na sociálnych sieťach riešil tieto témy – priznávam, že aj ako spôsob vyrovnávania sa s vlastnou environmentálnou frustráciou – tým viac sa v okolí rozrastala komunita, pre ktorú je udržateľnosť rovnako dôležitá. Zistil som, že spoločenský vplyv, ktorý som nadobudol, môžem využiť na to, aby som o zelených témach nielen hovoril, ale aby som tiež zdôrazňoval ich celkový význam a pokúsil sa priaznivo ovplyvniť verejné politiky.
Čomu konkrétnemu ste sa venovali ako environmentálny aktivista?
Dlhodobo to boli témy odpadového a obehového hospodárstva, udržateľnosti. Som napríklad členom pracovnej skupiny, ktorá holisticky rieši problematiku voľne pohodeného odpadu prepájaním občianskeho sektoru s verejným a s biznisom.
Základná škola v Slovenskom Grobe je príkladom, ako môže vyzerať moderná a zelená škola 21. storočia.
Čo bol pre vás impulz, aby ste vstúpili do aktívnej politiky?
Ako občan a aktivista som zistil, že témy a problémy, ktoré ma trápia, ktoré verejne otváram, sú pre väčšinu volených zástupcov nepodstatné až malicherné. V roku 2020 som bol spoluiniciátorom prvej slovenskej klimatickej petície #klimatapotrebuje, ktorej osud ma po prerokovaní v Národnej rade motivoval vstúpiť do aktívnej politiky. A tak som na jeseň 2022 z pozície člena predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko kandidoval v spojených voľbách v Petržalke do miestneho, mestského i krajského zastupiteľstva.
Ako vicežupan BSK pre životné prostredie sa chcete zasadiť o to, aby sa župa stala lídrom v adaptácii na klimatickú zmenu. Prečo?
Nielen ja, ale celé klimatické hnutie na Slovensku dlhodobo alarmuje, že s riešením dopadov klimatickej zmeny u nás meškáme, že postoje Slovenskej republiky sú vágne až alibistické, ako keby ani nereflektovali na vedecké poznanie a letopočet. Klimatická zmena je nadrezortná téma, ktorá má vplyv na všetky aspekty našich životov. Riešenie dopadov klimatickej zmeny má dve hlavné línie, ktoré sú vzájomne prepojené a jedna bez druhej neobstojí. Sú to adaptácia a mitigácia.
Môžete nám to bližšie vysvetliť?
Mitigácia je alebo teda by mala byť poháňaná primárne národnými politikami – neodkladnými investíciami najmä do priemyselnej transformácie, inovácií, vedy, techniky, aby sme splnili ciele znižovania tvorby skleníkových plynov, ku ktorým sme sa ako krajina medzinárodne zaviazali. Adaptácia – to je výzva pre nás – pre samosprávy. Pretože sme to práve my, kto má dosah na verejné politiky zvyšujúce kvalitu života obyvateľom a obyvateľkám miest a obcí, čiže práve tam, kde ľudia bývajú, pracujú a trávia svoj voľný čas. Samosprávy majú priamy dosah na udržateľnú mobilitu – verejnú i osobnú, na funkčnú zeleň – špeciálne v sídlach, ktoré sú už teraz skášané vlnami horúčav či prívalovými dažďami, na manažment vody aj energetickú efektivitu, ktorej príkladmi by podľa môjho názoru mali byť práve verejné budovy.
V takejto transformácii zohrávajú inštitúcie a samosprávy akú úlohu?
Práve úrady, zdravotnícke zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, školské zariadenia by mali byť tými, ktoré pôjdu tým najlepším možným príkladom v transformácii v udržateľnú spoločnosť. Práve tu majú samosprávy v rukách rozhodujúce karty, pričom práve teraz musíme dohliadnuť na to, aby bola udržateľnosť fundamentom všetkých našich rozhodnutí. Je našou povinnosťou hovoriť s verejnosťou, vysvetľovať, informovať, vzdelávať a to naprieč všetkými vekovými skupinami. O tom, že jedine udržateľná cesta je tá jediná cesta, po ktorej môžeme spoločne ísť, žiadna iná. Samosprávy hrajú kľúčovú úlohu.
Foto: Monika Kováčová
