Ak sa dnes vráti niekto z postihnutých oblastí COVID-19, môže ho preventívne zamestnávateľ poslať domov? Ak áno, musí mu zaplatiť mzdu, ak nemôže robiť z domu?

V zákone  č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj  vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov (napr. zrušiť pracovné/služobné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť  dohodnúť sa na práci z domu podľa  ustanovení  Zákonníka práce).

Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu (napr. krajina, z ktorej sa zamestnanec vracia), pritom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR, v ktorej zastúpenie má aj MZ SR, ÚVZ SR, resp. odporúčaniami MZ SR, MZVaEZ SR, ÚVZ, ktoré zverejňujú na svojich stránkach. Napr. osobám, ktorým sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia, sa v zmysle usmernenia hlavného hygienika SR vyžaduje, aby sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z oblasti zasiahnutej ochorením COVID-19 (kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, horúčka). Vychádzajúc z tohto odporúčania tak zamestnávateľ môže zvážiť home office, prípadne prekážku v práci po dobu 14 dní.

Zákonník práce upravuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa – § 142 ZP odsek 3: Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Prekážky v práci tohto druhu nemajú v zákone určenú dĺžku trvania. Pre existenciu prekážky v práci nie je rozhodujúce, či nemožnosť prideľovať prácu zamestnancovi je spôsobená objektívnymi alebo subjektívnymi príčinami, a či tieto skutočnosti zamestnávateľ môže alebo nemôže ovplyvniť, resp., či túto prekážku v práci zamestnávateľ zavinil alebo nezavinil alebo k nej došlo objektívne.

Iná situácia vzniká v prípade karantény. Karanténne opatrenia sa nariaďujú osobám s prítomnosťou klinických príznakov tohto ochorenia, ktoré sa vyskytli do 14 dní od návratu zo zóny výskytu tohto ochorenia, resp. ide o úzke kontakty s osobami, ktoré boli choré na COVID-19.

V zmysle § 141 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas karantény. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V zmysle § 144 ods. 2 Zákonníka práce prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V zmysle § 144 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Z uvedeného možno usúdiť, že ak zamestnanec prinesie zamestnávateľovi potvrdený doklad o existencii prekážky v práci, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci za čas karantény. Príslušné zariadenie (t. j. napr. lekár, nemocnica)  je povinné mu potvrdiť doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci bez zbytočného odkladu, t.j. najskôr, ako je možné. Podmienky a rozsah finančného zabezpečenia zamestnanca počas trvania uvedenej prekážky v práci  upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Karanténne opatrenia (spôsob vyhlásenia karantény) upravujú osobitné predpisy Ministerstva zdravotníctva SR (napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov).

V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa  počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény (za predpokladu, že nemá príjem z uvedeného zamestnania). Od jedenásteho dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.

Čo v takom prípade, ak sa chce vrátiť do práce a zamestnávateľ s tým nesúhlasí?

Zamestnanec je podľa Zákonníka práce povinný plniť pokyny nadriadených, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Zároveň mu určitý okruh povinností vyplýva aj z osobitných predpisov – napr. zákon 124/2006 Z. z. o BOZP, kde ust. § 12 ukladá zamestnancovi povinnosť spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov pre BOZP v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti pri zaistení BOZP. Treba spomenúť aj to, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie – ako je vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika. Preto v prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne neprideliť zamestnancovi prácu, naplní sa tak právom predvídaná skutočnosť – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – neprideľuje mu prácu – z dôvodu podozrenia na koronavírus – pri takejto prekážke v práci je zamestnávateľ  povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Takýto druh prekážky v práci síce v zákone nemá vymedzenú dĺžku trvania, je však relevantné sa opierať o dostupné odporúčania – napr. zverejnené na stránke Úradu verejného zdravotníctva – kde sa osobám, ktoré sa vrátili z rizikových oblastí odporúča kontrolovať svoj zdravotný stav po dobu 14 dní od príchodu zo zasiahnutej oblasti.

Platí tiež, že zamestnávateľ a zamestnanec sa vždy môžu dohodnúť – dočasný výkon práce z domu, čerpanie dovolenky, čerpanie náhradného voľna a pod.

Čo v takom prípade, ak na takéhoto kolegu namieta iný zamestnanec, že ho môže ohroziť a nechce s ním pracovať v jednom kolektíve? Má na to nárok?

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) BOZP má zamestnanec právo prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP má zamestnanec právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb. V tomto prípadne naplnenie podmienky dôvodnosti, bezprostrednosti a vážnosti je otázne a závisí od okolností konkrétneho prípadu, išlo by len o veľmi výnimočné prípady.

Zamestnanec môže oboznámiť zamestnávateľa so svojimi obavami a následne zamestnávateľ môže/je povinný vyhodnotiť riziká a prijať potrebné opatrenia.

Zákonník práce vo všeobecnosti  nerieši otázku, ak zamestnanec nechce pracovať s iným zamestnancom.

§ 47 ods. 3 ) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré

a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,

b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

Čo v takom prípade, ak potrebuje zamestnávateľ zamestnanca vyslať do oblasti s COVID-19? Má na to právo, ak s tým zamestnanec nesúhlasí?

Podľa § 57 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve.

§ 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP má zamestnanec právo odmietnuť vykonať prácu, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb. V tomto prípadne naplnenie podmienky dôvodnosti, bezprostrednosti a vážnosti je otázne a závisí od okolností konkrétneho prípadu, išlo by len o veľmi výnimočné prípady.

Čo v takom prípade, ak zamestnanec evidentne na COVID-19 ochorel pri výkone práce, alebo rovno v zamestnaní, ide o pracovný „úraz“?

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V tomto prípade zrejme nie je naplnená podmienka násilného pôsobenia vonkajších vplyvov (taká situácia by mohla teoreticky nastať opäť len vo výnimočných prípadoch). Okrem toho evidentné preukázanie ochorenia na COVID-19 v súvislosti s plnením pracovných úloh by bolo náročné, nakoľko zamestnanec sa mohol nakaziť aj mimo plnenia pracovných úloh, doma, v MHD a pod.  

Kedy musí zamestnávateľ vybaviť funkčnými respirátormi zamestnancov v súvislosti s COVID-19?

Zamestnávateľ podľa nás nie je povinný vybaviť zamestnancov funkčnými respirátormi. V prípade zdravotníckych pracovníkov v styku s pacientami, u ktorých bolo zistené ochorenie na COVID-19 alebo je podozrenie na toto ochorenie, je zamestnávateľ samozrejme povinný zabezpečiť vhodné ochranné prostriedky. Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Voľba vhodných opatrení závisí od zamestnávateľa.

Aké sú právomoci v takomto prípade zamestnávateľa? Je tu, samozrejme, aj nejaký vyšší princíp ochrany zdravia, na druhej strane, či neprekračujú úplne akési svoje práva, ak robia nejaké striktné opatrenia a zákazy.

Z pohľadu Zákonníka práce:

Zákonník práce nerieši otázku nakladania s voľným časom zamestnanca, je to jeho voľný čas, t.j. či môže ísť na lyžovačku, dovolenku, do kostola, apod.

Príkaz zamestnávateľa aby zamestnanec zostal doma, nešiel na dovolenku, v kontexte Zákonníka práce nemá žiadny podklad, ani z hľadiska vyššieho princípu ochrany zdravia. Zamestnávateľ môže napr. ako prevenciu obmedziť/zrušiť pracovné cesty, účasť na hromadných podujatiach (napr. kongres, konferencia).

V princípe aj zamestnanec sa sám má zdržať činností, ktoré majú dopad na plnenie jeho záväzku – napr. ak zmena začína o 6:00, zamestnanec by nemal piť alkohol napr. o polnoci, apod.

Z pohľadu BOZP:

Potrebné opatrenia v súčasnosti prijíma Bezpečnostná rada SR, v ktorej zastúpenie má aj MZ SR, ÚVZ SR. Podľa § 30e ods. 1, písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľ má však možnosť/povinnosť prijať iné potrebné/vhodné opatria v záujme spomínaného vyššieho princípu.

V zákone  č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj  vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov (napr. zrušiť pracovné/služobné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť  dohodnúť sa na práci z domu podľa  ustanovení  Zákonníka práce). Čiže nejde o zákaz súkromnej dovolenky, ale môže ísť o opatrenia prijaté zamestnávateľom, napr. po absolvovaní takejto dovolenky.

Ako treba postupovať pri dávke ošetrovné v prípade podozrenia na koronavírus?

Sociálna poisťovňa upozorňuje poistencov, ktorí sa zaujímajú o dávku ošetrovné na dieťa, resp. blízkeho príbuzného po návrate z rizikových oblastí nákazy koronavírusom, že nárok na túto dávku im môže vzniknúť po splnení podmienok na jej priznanie.

Sociálna poisťovňa im odporúča najskôr telefonicky kontaktovať ošetrujúceho lekára a riadiť sa pri ďalšom postupe jeho pokynmi, resp. pokynmi Úradu verejného zdravotníctva SR a jeho regionálnych pobočiek.

Ak je regionálnym úradom verejného zdravotníctva nariadená karanténa dieťaťa do 10 rokov veku, ošetrujúci lekár potvrdí potrebu osobnej a celodennej starostlivosti. V záujme predchádzania šíreniu infekčných ochorení nie je nevyhnutné, aby napr. rodič navštívil detského lekára hneď v prvý deň ochorenia. Žiadosť o ošetrovné môže ošetrujúci lekár potvrdiť rodičovi dieťaťa aj spätne.

Lekárom potvrdené tlačivo Žiadosť o ošetrovné pre konkrétneho poistenca je potom potrebné postúpiť buď zamestnávateľovi (ak ide o zamestnanca, ktorý sa má osobne celodenne o chorého starať) alebo priamo pobočke Sociálnej poisťovne podľa trvalého pobytu poistenca (živnostníci, dobrovoľne poistené osoby). Pobočka Sociálnej poisťovne následne posúdi nárok na dávku a splnenie všetkých ostatných zákonných podmienok na jej priznanie (najmä existenciu a trvanie nemocenského poistenia).

Podobne môže nárok na dávku ošetrovné na dieťa (ale len do 10 rokov veku dieťaťa) vzniknúť aj v prípade uzatvorenia školy – teda, ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Tel. č.: 0917 222 682
E-mail: novykoronavirus@uvzsr.sk

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave

Tel. č.: 0917 426 075