Prispôsobte preferencie súhlasu

Používame súbory cookies, aby sme vám pomohli efektívne sa pohybovať a vykonávať určité funkcie. Nižšie nájdete podrobné informácie o všetkých súboroch cookie v každej kategórii súhlasu.

Súbory cookie, ktoré sú kategorizované ako „Nevyhnutné“, sú uložené vo vašom prehliadači, pretože sú nevyhnutné na umožnenie základných funkcií stránky.... 

Vždy aktívny

Potrebné súbory cookie sú pre základné funkcie webových stránok zásadné a webové stránky bez nich nebudú fungovať zamýšľaným spôsobom.Tieto súbory cookie neukladajú žiadne osobné identifikačné údaje.

Žiadne súbory cookie na zobrazenie.

Funkčné súbory cookie pomáhajú vykonávať určité funkcie, ako je zdieľanie obsahu webových stránok na platformách sociálnych médií, zhromažďovanie spätných väzieb a ďalšie funkcie tretích strán.

Žiadne súbory cookie na zobrazenie.

Analytické cookies sa používajú na pochopenie toho, ako návštevníci interagujú s webovou stránkou. Tieto súbory cookie pomáhajú poskytovať informácie o metrikách počtu návštevníkov, miere okamžitých odchodov, zdroji návštevnosti atď.

Žiadne súbory cookie na zobrazenie.

Výkonnostné cookies sa používajú na pochopenie a analýzu kľúčových indexov výkonnosti webových stránok, čo pomáha zlepšovať užívateľskú skúsenosť pre návštevníkov.

Žiadne súbory cookie na zobrazenie.

Súbory cookie reklamy sa používajú na doručenie návštevníkom prispôsobených reklám na základe stránok, ktoré navštívili predtým, a na analýzu efektívnosti reklamnej kampane.

Žiadne súbory cookie na zobrazenie.

49383695461_0108c69e38_k

Koronavírus a pracovné právo

Ak sa dnes vráti niekto z postihnutých oblastí COVID-19, môže ho preventívne zamestnávateľ poslať domov? Ak áno, musí mu zaplatiť mzdu, ak nemôže robiť z domu?

V zákone  č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj  vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov (napr. zrušiť pracovné/služobné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť  dohodnúť sa na práci z domu podľa  ustanovení  Zákonníka práce).

Prijatie vhodných opatrení závisí od posúdenia rizika zamestnávateľom v závislosti od konkrétneho prípadu (napr. krajina, z ktorej sa zamestnanec vracia), pritom sa môže riadiť opatreniami, ktoré prijala Bezpečnostná rada SR, v ktorej zastúpenie má aj MZ SR, ÚVZ SR, resp. odporúčaniami MZ SR, MZVaEZ SR, ÚVZ, ktoré zverejňujú na svojich stránkach. Napr. osobám, ktorým sa vrátili zo zóny výskytu ochorenia COVID-19 a nevykazujú príznaky ochorenia, sa v zmysle usmernenia hlavného hygienika SR vyžaduje, aby sledovali svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z oblasti zasiahnutej ochorením COVID-19 (kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, horúčka). Vychádzajúc z tohto odporúčania tak zamestnávateľ môže zvážiť home office, prípadne prekážku v práci po dobu 14 dní.

Zákonník práce upravuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa – § 142 ZP odsek 3: Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Prekážky v práci tohto druhu nemajú v zákone určenú dĺžku trvania. Pre existenciu prekážky v práci nie je rozhodujúce, či nemožnosť prideľovať prácu zamestnancovi je spôsobená objektívnymi alebo subjektívnymi príčinami, a či tieto skutočnosti zamestnávateľ môže alebo nemôže ovplyvniť, resp., či túto prekážku v práci zamestnávateľ zavinil alebo nezavinil alebo k nej došlo objektívne.

Iná situácia vzniká v prípade karantény. Karanténne opatrenia sa nariaďujú osobám s prítomnosťou klinických príznakov tohto ochorenia, ktoré sa vyskytli do 14 dní od návratu zo zóny výskytu tohto ochorenia, resp. ide o úzke kontakty s osobami, ktoré boli choré na COVID-19.

V zmysle § 141 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas karantény. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V zmysle § 144 ods. 2 Zákonníka práce prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V zmysle § 144 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Z uvedeného možno usúdiť, že ak zamestnanec prinesie zamestnávateľovi potvrdený doklad o existencii prekážky v práci, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci za čas karantény. Príslušné zariadenie (t. j. napr. lekár, nemocnica)  je povinné mu potvrdiť doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci bez zbytočného odkladu, t.j. najskôr, ako je možné. Podmienky a rozsah finančného zabezpečenia zamestnanca počas trvania uvedenej prekážky v práci  upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Karanténne opatrenia (spôsob vyhlásenia karantény) upravujú osobitné predpisy Ministerstva zdravotníctva SR (napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov).

V zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má zamestnanec počas nariadeného karanténneho opatrenia nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa  počas prvých 10 dní karanténneho opatrenia, a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní karantény a 55 % od štvrtého do desiateho dňa karantény (za predpokladu, že nemá príjem z uvedeného zamestnania). Od jedenásteho dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby a poistenci v ochrannej lehote majú nárok na nemocenské za uvedených podmienok od prvého dňa nariadeného karanténneho opatrenia.

Čo v takom prípade, ak sa chce vrátiť do práce a zamestnávateľ s tým nesúhlasí?

Zamestnanec je podľa Zákonníka práce povinný plniť pokyny nadriadených, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Zároveň mu určitý okruh povinností vyplýva aj z osobitných predpisov – napr. zákon 124/2006 Z. z. o BOZP, kde ust. § 12 ukladá zamestnancovi povinnosť spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov pre BOZP v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti pri zaistení BOZP. Treba spomenúť aj to, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie – ako je vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika. Preto v prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne neprideliť zamestnancovi prácu, naplní sa tak právom predvídaná skutočnosť – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – neprideľuje mu prácu – z dôvodu podozrenia na koronavírus – pri takejto prekážke v práci je zamestnávateľ  povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Takýto druh prekážky v práci síce v zákone nemá vymedzenú dĺžku trvania, je však relevantné sa opierať o dostupné odporúčania – napr. zverejnené na stránke Úradu verejného zdravotníctva – kde sa osobám, ktoré sa vrátili z rizikových oblastí odporúča kontrolovať svoj zdravotný stav po dobu 14 dní od príchodu zo zasiahnutej oblasti.

Platí tiež, že zamestnávateľ a zamestnanec sa vždy môžu dohodnúť – dočasný výkon práce z domu, čerpanie dovolenky, čerpanie náhradného voľna a pod.

Čo v takom prípade, ak na takéhoto kolegu namieta iný zamestnanec, že ho môže ohroziť a nechce s ním pracovať v jednom kolektíve? Má na to nárok?

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) BOZP má zamestnanec právo prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP má zamestnanec právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb. V tomto prípadne naplnenie podmienky dôvodnosti, bezprostrednosti a vážnosti je otázne a závisí od okolností konkrétneho prípadu, išlo by len o veľmi výnimočné prípady.

Zamestnanec môže oboznámiť zamestnávateľa so svojimi obavami a následne zamestnávateľ môže/je povinný vyhodnotiť riziká a prijať potrebné opatrenia.

Zákonník práce vo všeobecnosti  nerieši otázku, ak zamestnanec nechce pracovať s iným zamestnancom.

§ 47 ods. 3 ) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré

a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,

b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

Čo v takom prípade, ak potrebuje zamestnávateľ zamestnanca vyslať do oblasti s COVID-19? Má na to právo, ak s tým zamestnanec nesúhlasí?

Podľa § 57 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve.

§ 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP má zamestnanec právo odmietnuť vykonať prácu, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb. V tomto prípadne naplnenie podmienky dôvodnosti, bezprostrednosti a vážnosti je otázne a závisí od okolností konkrétneho prípadu, išlo by len o veľmi výnimočné prípady.

Čo v takom prípade, ak zamestnanec evidentne na COVID-19 ochorel pri výkone práce, alebo rovno v zamestnaní, ide o pracovný „úraz“?

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V tomto prípade zrejme nie je naplnená podmienka násilného pôsobenia vonkajších vplyvov (taká situácia by mohla teoreticky nastať opäť len vo výnimočných prípadoch). Okrem toho evidentné preukázanie ochorenia na COVID-19 v súvislosti s plnením pracovných úloh by bolo náročné, nakoľko zamestnanec sa mohol nakaziť aj mimo plnenia pracovných úloh, doma, v MHD a pod.  

Kedy musí zamestnávateľ vybaviť funkčnými respirátormi zamestnancov v súvislosti s COVID-19?

Zamestnávateľ podľa nás nie je povinný vybaviť zamestnancov funkčnými respirátormi. V prípade zdravotníckych pracovníkov v styku s pacientami, u ktorých bolo zistené ochorenie na COVID-19 alebo je podozrenie na toto ochorenie, je zamestnávateľ samozrejme povinný zabezpečiť vhodné ochranné prostriedky. Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Voľba vhodných opatrení závisí od zamestnávateľa.

Aké sú právomoci v takomto prípade zamestnávateľa? Je tu, samozrejme, aj nejaký vyšší princíp ochrany zdravia, na druhej strane, či neprekračujú úplne akési svoje práva, ak robia nejaké striktné opatrenia a zákazy.

Z pohľadu Zákonníka práce:

Zákonník práce nerieši otázku nakladania s voľným časom zamestnanca, je to jeho voľný čas, t.j. či môže ísť na lyžovačku, dovolenku, do kostola, apod.

Príkaz zamestnávateľa aby zamestnanec zostal doma, nešiel na dovolenku, v kontexte Zákonníka práce nemá žiadny podklad, ani z hľadiska vyššieho princípu ochrany zdravia. Zamestnávateľ môže napr. ako prevenciu obmedziť/zrušiť pracovné cesty, účasť na hromadných podujatiach (napr. kongres, konferencia).

V princípe aj zamestnanec sa sám má zdržať činností, ktoré majú dopad na plnenie jeho záväzku – napr. ak zmena začína o 6:00, zamestnanec by nemal piť alkohol napr. o polnoci, apod.

Z pohľadu BOZP:

Potrebné opatrenia v súčasnosti prijíma Bezpečnostná rada SR, v ktorej zastúpenie má aj MZ SR, ÚVZ SR. Podľa § 30e ods. 1, písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľ má však možnosť/povinnosť prijať iné potrebné/vhodné opatria v záujme spomínaného vyššieho princípu.

V zákone  č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v § 5 ustanovené, že zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom k všeobecným zásadám prevencie patrí aj  vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Na základe uvedeného je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko a na základe tohto posúdenia je oprávnený prijať a vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov (napr. zrušiť pracovné/služobné cesty, nariadiť lekársku prehliadku, možnosť  dohodnúť sa na práci z domu podľa  ustanovení  Zákonníka práce). Čiže nejde o zákaz súkromnej dovolenky, ale môže ísť o opatrenia prijaté zamestnávateľom, napr. po absolvovaní takejto dovolenky.

Ako treba postupovať pri dávke ošetrovné v prípade podozrenia na koronavírus?

Sociálna poisťovňa upozorňuje poistencov, ktorí sa zaujímajú o dávku ošetrovné na dieťa, resp. blízkeho príbuzného po návrate z rizikových oblastí nákazy koronavírusom, že nárok na túto dávku im môže vzniknúť po splnení podmienok na jej priznanie.

Sociálna poisťovňa im odporúča najskôr telefonicky kontaktovať ošetrujúceho lekára a riadiť sa pri ďalšom postupe jeho pokynmi, resp. pokynmi Úradu verejného zdravotníctva SR a jeho regionálnych pobočiek.

Ak je regionálnym úradom verejného zdravotníctva nariadená karanténa dieťaťa do 10 rokov veku, ošetrujúci lekár potvrdí potrebu osobnej a celodennej starostlivosti. V záujme predchádzania šíreniu infekčných ochorení nie je nevyhnutné, aby napr. rodič navštívil detského lekára hneď v prvý deň ochorenia. Žiadosť o ošetrovné môže ošetrujúci lekár potvrdiť rodičovi dieťaťa aj spätne.

Lekárom potvrdené tlačivo Žiadosť o ošetrovné pre konkrétneho poistenca je potom potrebné postúpiť buď zamestnávateľovi (ak ide o zamestnanca, ktorý sa má osobne celodenne o chorého starať) alebo priamo pobočke Sociálnej poisťovne podľa trvalého pobytu poistenca (živnostníci, dobrovoľne poistené osoby). Pobočka Sociálnej poisťovne následne posúdi nárok na dávku a splnenie všetkých ostatných zákonných podmienok na jej priznanie (najmä existenciu a trvanie nemocenského poistenia).

Podobne môže nárok na dávku ošetrovné na dieťa (ale len do 10 rokov veku dieťaťa) vzniknúť aj v prípade uzatvorenia školy – teda, ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie.

Všetko o koronavíruse

Opatrenia

Dôležité kontakty

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Tel. č.: 0917 222 682
E-mail: novykoronavirus@uvzsr.sk

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave

Tel. č.: 0917 426 075

Zasiahnuté oblasti

Podrobná celosvetová mapa oblastí zasiahnutých koronavírusom.