„Koncom januára som začal registrovať informácie o koronavíruse, ktorý sa rozšíril v Číne. s úžasom som pozeral videá vyľudneného 11 miliónového mesta Wuhan. Pozeral som videá ako sa žije v karanténe, ale stále mi to pripadalo, že nás sa to netýka…“ píše v komentári k videu Tomáš Golej.
O necelé dva mesiace je z korony svetová pandémia a v karanténe je pomaly celá planéta. Kompletne sa nám zmenili životy. Zrazu musíme čakať v hodinových radách na vozík do potravín, chodíme v rúškach, nestretávame sa s rodinou a s priateľmi, učíme sa s deťmi doma, ale hlavne sa bojíme o našu budúcnosť. Vkladáme nádej do odborníkov, lekárov, vedcov, epidemiológov ale aj politikov… Dúfame, že vedia čo robia a že nás z toho dostanú.
„Najviac ale môžeme urobiť my sami… Myslím si, že disciplinovanosť je najrýchlejšia cesta z toho von. Ak totiž každý z nás minimalizuje možnosť nakazenia sa tak sa šírenie spomalí. Každého z nás to obmedzí, ale dnes nieje správna doba myslieť na seba. Nosením rúška chrániš svoje okolie, rešpektovaním nakupovacej doby vyhradenej pre dôchodcov chrániš najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva, našich rodičov a starých rodičov. No a zostaním doma chrániš seba a svoju rodinku. Neznamená to, že by sme sa mali zabarikádovať doma kým to neskončí. Tu asi najviac platí, že zdravý rozum nám jedniznačne povie čo áno a čo nie a nepotrebujeme na to ani politikov ani hygienikov. Ísť s deťmi von do lesa, kde nikto okrem vás nieje, dať dole rúšku a dýchať čerstvý vzduch je určite veľmi prospešné. Za to ísť napr. na železnú, alebo na hrádzu kde je 100 daľších ľudi asi dobrý nápad nebude…„
Sme len na začiatku. Ako dlho to bude trvať nikto nevie. Jedno je isté…spolu to zvládneme. Celé ľudstvo, všetky národnosti, rasy, vierovyznania stojíme proti jedinému nepriateľovi…
„Buďte zdraví, a zachovajte si čistú myseľ,“ vyzýva Tomáš Golej.
